Ekumenický › 2. Kronická › 33

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Menašše1 Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiat­päť rokov vládol v Jeruzaleme. 2 Robil Hos­podinovi na­protiveň podľa ohav­nos­tí národov, ktoré Hos­podin vy­hnal spred Iz­raelitov. 3 Ob­novil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chiz­kija, zriadil pre baálov ol­táre, zhotovil ašéry, uc­tieval celý nebes­ký zá­stup a slúžil mu. 4 Po­stavil ol­táre v dome Hos­podina, o ktorom sa Hos­podin sám vy­slovil: V Jeruzaleme zo­stane navždy moje meno. 5 Na oboch ná­dvoriach Hos­podinov­ho domu po­stavil ol­táre pre celý nebes­ký voj. 6 V Údolí Ben-Hin­nóma dal synov pre­viesť cez oheň, vy­konával vešt­by, čary a za­klínania, pri­viedol vy­volávačov duchov a vy­kladačov. Hos­podinovi robil všemožne na­protiveň, aby ho tak urážal. 7 Vy­tesanú sochu mod­ly umiest­nil v Božom dome, o ktorom po­vedal Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si zvolil spomedzi všet­kých iz­rael­ských kmeňov, si navždy uložím svoje meno. 8 Nedopus­tím, aby sa nie­kedy po­hla noha Iz­raela z pôdy, ktorú som dal vašim ot­com za pred­po­kladu, že budú dbať na všet­ko, čo som im pro­stred­níc­tvom Mojžiša pri­kázal, teda na celý zákon, na ustanovenia a práv­ne pred­pisy. 9 Menašše zviedol Júdu i obyvateľov Jeruzalema na to, aby páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hos­podin vy­hubil pred Iz­raelit­mi. 10 Hos­podin sa pri­hováral Menaššemu a jeho ľudu, ale tí si to ne­všímali. 11 Pre­to na nich Hos­podin pri­viedol veliteľov voj­ska asýr­skeho kráľa. Tí Menaššeho dolapili, za­chytili hák­mi, sput­nali okovami a od­vliek­li do Babylonu. 12 Vo svojej ties­ni sa do­prosoval priaz­ne Hos­podina, svoj­ho Boha, a veľmi sa po­koril pred Bohom svojich ot­cov. 13 Keď sa k nemu mod­lil, Hos­podin sa dal uprosiť, vy­počul jeho úpen­livé volanie a pri­viedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľov­stva. Tak spoz­nal Menašše, že iba Hos­podin je pravý Boh. 14 Ne­skôr vy­budoval von­kajšie hrad­by Dávidov­ho mes­ta, západ­ne od Gichónu, v údolí smerom k Rybnej bráne i vôkol Ófelu, a vy­staval ich do výšky. Vo všet­kých opev­nených mes­tách v Judsku umiest­nil veliteľov voj­ska. 15 Z Hospodinovho domu od­stránil cudzie božs­tvá, sochu a všet­ky ol­táre, ktoré pred­tým vy­budoval na náv­rší domu Hos­podina i v Jeruzaleme. Všet­ko vy­hádzal von z mesta. 16 Znovu zriadil Hos­podinov ol­tár a obetoval na ňom obety spoločen­stva a ďakov­né obety. Vy­zval Júdu, aby slúžil Hos­podinovi, Bohu Iz­raela. 17 Ľud však i ďalej obetoval na výšinách, i keď Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 18 Os­tat­né príbehy Menaššeho, jeho mod­lit­ba k Bohu, slová vid­cov, ktorí sa k nemu pri­hovárali v mene Hos­podina, Boha Iz­raela, sú po­značené v Príbehoch iz­rael­ských kráľov. 19 O jeho mod­lit­be a od­povedi na ňu, o všetkých jeho hriechoch, o nevere, o miestach, kde zriadil výšiny a za­viedol ašéry i sochy, prv než sa po­koril, sa píše v Dejinách Chózaja. 20 Keď sa Menašše uložil k svojim ot­com, po­chovali ho v jeho hrobe. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón. Amón21 Amón mal dvad­saťd­va rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky vládol v Jeruzaleme. 22 Robil Hos­podinovi na­protiveň, podob­ne ako jeho otec Menašše. Amón obetoval všet­kým tesaným mod­lám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im. 23 Ne­pokoril sa pred Hos­podinom ako jeho otec Menašše, čím svoju vinu zväčšil. 24 Jeho služob­níci sa proti nemu vzbúrili a za­vraždili ho v jeho paláci. 25 Po­spolitý ľud však po­bil všet­kých účast­níkov vzbury proti kráľovi Amónovi a po ňom ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.