Ekumenický › 2. Kronická › 20

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Jóšafatove víťazstvá1 Ne­skôr Jóšafata na­pad­li Moábčania, Amónčania a s nimi nie­ktorí Meún­ci. 2 Jóšafat do­stal hlásenie: Mohut­ný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón-Támare, teda v Én-Gedi. 3 Jóšafat sa preľakol, do­pytoval sa Hos­podina a po celom Jud­sku vy­hlásil pôst. 4 Vtedy sa zhromaždili Júdov­ci, aby hľadali po­moc u Hospodina. I zo všet­kých jud­ských miest ho prišli vzývať. 5 Jóšafat si za­stal v zhromaždení Júdov­cov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým ná­dvorím 6 a zvolal: Hos­podin, Bože našich ot­cov, či nie si Bohom na nebi a či ne­vlád­neš nad kráľov­stvami všet­kých národov? V tvojej ruke je moc a sila, ni­kto ti ne­môže vzdorovať. 7 Bože náš, či si ne­vyh­nal spred svoj­ho iz­rael­ského ľudu obyvateľov tej­to krajiny a či si ju navždy nedal po­tom­stvu svoj­ho priateľa Ab­raháma? 8 V nej sa usadili a po­stavili v nej svätyňu tvoj­mu menu. Po­vedali si: 9 Ak sa vy­skyt­ne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my pred­stúpime pred ten­to dom a pred teba — lebo v tomto dome pre­býva tvoje meno — a budeme v svojom trápení volať k tebe, ty nás vy­počuješ a za­chrániš. 10 Teraz sú tu Amónčania, Moábčania a obyvatelia Seír­skeho po­horia, cez územie ktorých si Iz­raelu nedovolil prej­sť, keď pri­chádzal z Egypta, ale sa im vy­hol a ne­vyhubil ich. 11 Ako sa nám len od­plácajú! Prišli nás vy­hnať z tvojho vlast­níc­tva, ktoré si nám pri­delil. 12 Bože náš, či by si ich ne­mal po­tres­tať, lebo sami ne­vládzeme vzdorovať tomuto úžas­nému davu, ktorý tiah­ne proti nám, ani ne­vieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak. 13 Všet­ci Júdov­ci stáli pred Hos­podinom i so svojimi malými deťmi, ženami a syn­mi. 14 Vtedy dal Hos­podinov duch v zhromaždení vnuk­nutie Jachazíelovi, synovi Zekar­ju, syna Benáju, syna Jeíela, syna Mat­tan­ju, levitovi z Ásafovcov. 15 Ten pre­hovoril: Dob­re počúvaj­te všet­ci Júdov­ci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšafat! Tak vám vraví Hos­podin: Neboj­te sa a nedes­te sa toh­to mohut­ného davu. Nebude to boj váš, ale Boží. 16 Zaj­tra sa pus­títe do nich, keď budú vy­stupovať cícs­kym svahom. Za­stih­nete ich na kon­ci údolia pred jerúel­skou púšťou. 17 V tomto prípade ne­musíte bojovať. Rozo­stav­te sa a zo­staňte stáť. Uvidíte, ako vás Hos­podin za­chráni. Júdov­ci a Jeruzalemčania, neboj­te sa a nedes­te sa! Zaj­tra vy­razíte proti nim a Hos­podin bude s vami. 18 Jóšafat sa sklonil tvárou po zem a všet­ci Júdov­ci i obyvatelia Jeruzalema pad­li pred Hos­podinom na zem a vzdávali mu poc­tu. 19 Nato po­vs­tali leviti z Kehátovcov a Kórachov­cov, aby prenikavým hlasom chválili Hos­podina, Boha Iz­raela. 20 Včas­ráno vstali a vy­razili na Tekóan­skú púšť. Pri ich od­chode si Jóšafat za­stal a zvolal: Počúvaj­te ma Júdov­ci, a obyvatelia Jeruzalema! Ver­te v Hospodina, svoj­ho Boha, a ob­stojíte! Ver­te jeho prorokom a šťast­ne sa vám po­vedie. 21 Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hos­podinových spevákov, ktorí mu v svätej oz­dobe mali spievať chvály. Mali ísť pred ozb­rojen­cami a pre­volávať: Ďakuj­te Hos­podinovi, lebo naveky tr­vá jeho milosť! 22 Len čo začali jasať a chválorečiť, na­stražil Hos­podin zálohy proti Amónčanom, Moábčanom a obyvateľom Seír­skeho po­horia, ktorí na­pad­li Jud­sko, takže utr­peli porážku. 23 Amónčania a Moábčania sa totiž po­stavili proti obyvateľom Seír­skeho po­horia, aby ich zničili po­užitím hubiacej kliat­by. 24 Keď prišli Júdov­ci na mies­to s výhľadom na púšť a po­zreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕt­voly. Ne­ušiel ni­kto. 25 Po­tom prišiel Jóšafat so svojím ľudom po­brať si korisť. Našli tam pri nich množs­tvo majet­ku, šat­stva a cen­ných vecí. Na­brali si z toho viac, než moh­li uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli od­nášať tri dni. 26 Na štvr­tý deň sa zhromaždili v údolí Beráka. Keďže tam dob­rorečili Hos­podinovi, do­dnes sa to mies­to nazýva údolím Beráka. 27 Po­tom sa vrátili všet­ci jud­skí a jeruzalem­skí muži na čele s Jóšafatom radost­ne do Jeruzalema, lebo im Hos­podin dožičí radosť z víťazstva nad ne­priateľmi. 28 Do Jeruzalema, k domu Hos­podina prišli s harfami, citarami a trúbami. 29 Zdesenie z Boha ohromilo kráľov­stvá všet­kých krajín. Do­počuli sa totiž, že proti ne­priateľom Iz­raela bojoval sám Hos­podin. 30 Jóšafatovo kráľov­stvo nažívalo v mieri a jeho Boh mu zais­til po­koj od okolia. Koniec Jóšafatovej vlády31 Jóšafat vládol nad Jud­skom. Mal trid­sať rokov, keď sa stal kráľom a dvad­saťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho mat­ka, dcéra Šil­chiho, sa volala Azúba. 32 Chodil po ces­te svoj­ho otca Ásu a ne­vybočil z nej. Robil to, čo Hos­podin uznal za správ­ne. 33 Výšiny však ne­zmiz­li a ľud sa svojím zmýšľaním ne­pridŕžal výlučne Boha svojich ot­cov. 34 Os­tat­né Jóšafatove deje, staršie i novšie, sú po­značené v Dejinách Jehua, syna Chanániho, ktoré sa do­stali do Knihy iz­rael­ských kráľov. 35 Ne­skôr sa spolčil jud­ský kráľ Jóšafat s izraelským kráľom Achaz­jom, ktorý ho navádzal na svoj­voľné podujatia. 36 Spolčil sa s ním, aby staval lode pre diaľkovú plav­bu. Stavali ich v Ecjón-Geberi. 37 Elíezer, syn Dódavahov, z Máreše prorokoval proti Jóšafatovi: Pre­tože si sa spolčil s Achazjom, Hos­podin zmarí tvoje dielo! Lode stros­kotali a ne­moh­li od­plávať do ďalekých končín.