Ekumenický2. Kronická18

2. Kronická

1 Jóšafat mal ne­smier­ne bohat­stvo a slávu. Zošvag­ril sa s Achábom. 2 Po nie­koľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb obetoval na jeho počesť a pre jeho sprievod množs­tvo oviec a dobyt­ka. Pri­tom ho navádzal na výp­ravu proti Rámot-Gileádu. 3 Iz­rael­ský kráľ Acháb sa spýtal Jóšafata, jud­ského kráľa: Pôj­deš so mnou proti Rámot-Gileádu? Ten mu po­vedal: Ja rov­nako ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, pôj­deme spolu do voj­ny. 4 Jóšafat však na­vrhol iz­rael­skému kráľovi: Spýtaj sa najprv na Hos­podinovo slovo. 5 Nato iz­rael­ský kráľ zhromaždil prorokov, spolu štyris­to mužov, a spýtal sa ich: Máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo to nechať tak? Po­vedali: Choď, Boh ho vy­dá do moci kráľa. Míkovo proroctvo6 Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu ešte nejaký prorok Hos­podinov, na ktorého by sme sa ob­rátili o radu? 7 Iz­rael­ský kráľ po­vedal Jóšafatovi: Je tu ešte jeden, pro­stred­níc­tvom ktorého by sme sa moh­li do­pytovať Hos­podina. Ne­môžem ho však zniesť, lebo mi ne­prorokuje nič dob­ré, ale vždy len zlé. Je to Jim­lov syn Míka. Jóšafat po­znamenal: Ne­pat­rí sa tak kráľovi hovoriť. 8 Nato si iz­rael­ský kráľ za­volal jed­ného dvorana a pri­kázal mu: Pri­veď hneď Jim­lov­ho syna Míku. 9 Iz­rael­ský kráľ a jud­ský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne za­odiati v kráľovskom rúchu. Sedeli na hum­ne pri vchode do samárij­skej brány a všet­ci proroci pred nimi prorokovali. 10 Kenaanov syn Cid­kija si zhotovil želez­né rohy a volal: Tak­to vraví Hos­podin: Nimi budeš klať Sýrčanov, kým ich ne­zničíš. 11 Tak prorokovali všet­ci proroci: Vy­raz proti Rámot-Gileádu. Budeš mať ús­pech, lebo Hos­podin ho vy­dá do moci kráľa. 12 Po­sol, ktorý šiel po Míku, ho pre­hováral: Pred­povede prorokov sú jed­no­značne pre kráľa priaz­nivé. I tvoja pred­poveď musí znieť ako jed­ného z nich. Pred­povedaj ús­pech. 13 Míka však po­vedal: Akože žije Hos­podin, budem hovoriť len to, čo mi po­vie môj Boh. 14 Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: Míka, máme sa pus­tiť do boja proti Rámot-Gileádu, alebo to nechať tak? Od­povedal: Choďte a budete mať ús­pech, pad­nú vám do rúk. 15 Kráľ ho však za­hriakol: Koľkok­rát ťa mám za­prisahať, aby si mi v mene Hos­podinovom hovoril iba prav­du? 16 Ten na to: Videl som všetok Iz­rael rozp­týlený po vr­choch ako ovce bez pas­tiera. Hos­podin po­vedal: Tí ne­majú pána! Každý sa môže po­koj­ne vrátiť domov. 17 Iz­rael­ský kráľ po­vedal Jóšafatovi: Ne­vravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dob­ré, ale zlé? 18 Ten však po­kračoval: Pre­to čuj­te slovo Hos­podina: Videl som Hos­podina sedieť na tróne a celé nebes­ké voj­sko mu stálo po pravici i ľavici. 19 Hos­podin sa spýtal: Kto navedie iz­rael­ského kráľa Achába, aby šiel na výp­ravu a pri Rámot-Gileáde padol? Od­zneli rôz­ne ná­vr­hy. 20 Tu pred­stúpil akýsi duch, za­stal si pred Hos­podinom a po­vedal: Ja ho navediem. Hos­podin sa spýtal: Čím? 21 Od­povedal: Pôj­dem a stanem sa lživým duchom v ústach všet­kých jeho prorokov. Po­vedal: Tebe sa ho podarí naviesť. Choď a urob to! 22 Ako vid­no, Hos­podin vložil teraz lživého ducha do úst tých­to tvojich prorokov, kým on sám ti pred­povedá nešťas­tie. 23 Tu pri­stúpil Kenaanov syn Cid­kija, ud­rel Míku po líci a po­vedal: Kam od­išiel odo mňa Hos­podinov duch, aby hovoril s tebou? 24 Míka od­povedal: To uvidíš, keď budeš po­behávať z izby do iz­by, aby si sa skryl. 25 Iz­rael­ský kráľ pri­kázal: Chop­te sa Míku a od­veďte ho späť k veliteľovi mes­ta Amónovi a k princovi Jóašovi. 26 Za­hlás­te: Tak­to pri­kazuje kráľ: Strčte ho do žalára a ob­medz­te mu dáv­ku chleba a vody, kým sa šťast­ne ne­vrátim. 27 Míka však po­vedal: Keby si sa šťast­ne vrátil, nehovoril skr­ze mňa Hos­podin. Pri­tom do­dal: Čuj­te to všet­ci ľudia! 28 Keď sa iz­rael­ský kráľ a jud­ský kráľ Jóšafat vy­pravili proti Rámot-Gileádu, 29 na­vrhol iz­rael­ský kráľ Jóšafatovi: Pus­tím sa do boja v prestrojení, ty si však svoj ob­lek ponechaj. Iz­rael­ský kráľ sa pre­strojil a tak šli do boja. 30 Sýr­sky kráľ pri­kázal veliteľom svojich bojových vozov: Neútočte proti níz­ko či vy­soko po­stavenému, ale jedine proti iz­rael­skému kráľovi. 31 Keď zbadali velitelia bojových vozov Jóšafata, mys­leli si, že je to iz­rael­ský kráľ a zaútočili proti ne­mu. Vtedy Jóšafat skríkol, Hos­podin mu po­mohol a Boh ich od­pútal od neho. 32 Len čo zbadali velitelia bojových vozov, že to nie je iz­rael­ský kráľ, nechali ho tak. 33 Tu ktosi len tak vo­slep vy­strelil z luku a za­siahol iz­rael­ského kráľa medzi spojovacie remen­ce a br­nenie. Ten pri­kázal vozatajovi: Ob­ráť sa a vy­vez ma z bojiska, lebo som ranený. 34 V ten deň sa boj proti Sýrčanom zo­stril, takže iz­rael­ský kráľ musel zo­stať vo voze až do večera a pri západe sln­ka skonal.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček