Ekumenický › 2. Kronická › 15

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

1 Boží Duch dal vnuk­nutie Azar­jovi, synovi Ódeda. 2 Ten sa po­stavil pred Ásu a po­vedal mu: Čuj­te ma, Ása i celý Júda a Ben­jamín! Hos­podin bude s vami, ak vy budete s ním. Ak ho budete hľadať, dá sa vám náj­sť. Ak ho však opus­títe, aj on opus­tí vás. 3 Dlho bol Iz­rael bez pravého Boha, bez vy­učujúceho kňaza a bez zákona. 4 Keď sa však vo svojej biede ob­rátil k Hospodinovi, Bohu Iz­raela, a vzýval ho, dal sa mu náj­sť. 5 Za oných čias sa ne­mohol ni­kto bez­pečne po­hybovať, lebo na obyvateľov všet­kých krajín doľah­li veľké ne­pokoje. 6 Do­chádzalo ku zrážkam medzi jed­not­livými národ­mi a mes­tami, lebo ich Boh rôz­nym súžením uvádzal do zmät­ku. 7 Vy však buďte roz­hod­ní a nech vám ne­ochabujú ruky, pre­tože za vašu prácu do­stanete od­menu. 8 Keď Ása počul tieto slová, proroc­tvo proroka Azar­ju, syna Ódeda, od­hod­lal sa od­strániť ohav­né mod­ly z celého Jud­ska a územia Ben­jamína, ako i z miest, ktoré dobyl v Efrajimskom po­horí. Ob­novil i ol­tár Hos­podinov, ktorý stál pred pred­sieňou Hos­podinov­ho chrámu. 9 Nato zhromaždil všet­kých Júdov­cov i Ben­jamínov­cov a z Efrajima, Menaššeho a Šimeóna, tých, čo u nich pre­chod­ne bývali. Mnohí Iz­raeliti totiž prešli k nemu, keď videli, že je s ním Hos­podin, jeho Boh. 10 Zhromaždili sa v Jeruzaleme v treťom mesiaci pät­nás­teho roku Ásovej vlády. 11 Toho dňa obetovali Hos­podinovi z koristi, ktorú pri­hnali: sedem­sto dobytčiat a sedem­tisíc oviec. 12 Zmluv­ne sa za­viazali, že budú celým srd­com a celou dušou hľadať Hos­podina, Boha svojich ot­cov. 13 Každý, kto by nehľadal Hos­podina, Boha Iz­raela, mal byť usmr­tený — malý či veľký, muž či žena. 14 Pri­sahali Hos­podinovi hlasito a s plesaním, za zvuku trúb a rohov. 15 Všet­ci Júdov­ci sa radovali z tej prísahy, lebo pri­sahali celým srd­com, hľadali ho s nadšením a on sa im dal náj­sť. Tak im Hos­podin zais­til po­koj od okolia. 16 I mat­ku Maaku po­zbavil kráľ Ása po­stavenia vlád­kyne, pre­tože zhotovila pre Ašéru haneb­nú sochu. Ása haneb­nú sochu vy­ťal, dolámal a spálil v Kidrónskom údolí. 17 Hoci výšiny ne­vymiz­li z Izraela, Ásovo srd­ce bolo po celý život do­konalé. 18 Priniesol do Božieho domu za­svätené dary svoj­ho otca i svoje vlast­né dary: strieb­ro, zlato a rôz­ne pred­mety. 19 Až do trid­siateho piateho roku Ásovej vlády nebolo voj­ny.