Ekumenický › 2. Kronická › 13

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Abija1 V osemnástom roku vlády kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija. 2 Tri roky vládol v Jeruzaleme. Jeho mat­ka, dcéra Uríela z Gibey, sa volala Míkaja. Medzi Abijom a Járobeámom došlo k vojne. 3 Abija vy­tiahol do boja s vojskom udat­ných bojov­níkov, so štyris­totisíc vy­branými mužmi, kým Járobeám sa vy­strojil proti nemu s osemstotisíc vy­branými mužmi, udat­nými hr­dinami. 4 Abija si za­stal na vr­chu Cemárajim v Efrajimskom po­horí a volal: Čuj­te ma, Járobeám a celý Iz­rael! 5 Mali by ste vedieť, že Hos­podin, Boh Iz­raela, navždy odo­vzdal kráľov­stvo Dávidovi, jemu a jeho po­tom­kom zmluvou soli. 6 Po­vs­tal však Nebatov syn Járobeám, služob­ník Šalamúna, Dávidov­ho syna, a vzbúril sa proti svoj­mu pánovi. 7 Vtedy sa k nemu pri­družili darebáci a ničom­níci a ovplyv­nili Šalamúnov­ho syna Rechabeáma, lebo bol ú­stupčivý mladík a ne­vládal im vzdorovať. 8 Mys­líte si teraz, že keď vás je také veľké množs­tvo a sú s vami zlaté teľce, ktoré vám Járobeám zhotovil za bohov, budete môcť vzdorovať Hos­podinov­mu kráľov­stvu, spravovanému Dávidov­cami? 9 Či ste ne­vyh­nali Hos­podinových kňazov, Áronov­cov a levitov a nenarobili si kňazov ako národy iných krajín? Veď každý, kto sa uchádzal o úrad s mladým býčkom alebo so sied­mimi baran­mi, stal sa kňazom toho, čo nie je Boh. 10 Naším Bohom je však Hos­podin, ktorého sme ne­opus­tili. Kňaz­skú službu Hos­podinovi za­stávajú Áronov­ci a po­sluhujú im leviti. 11 Ráno čo ráno a večer čo večer prinášajú Hos­podinovi spaľované obety a von­né kadid­lo, dávajú na čis­tý stôl pred­kladané chleby a každý večer zažíhajú lam­py na zlatom sviet­niku. My za­chovávame poriadok Hos­podina, nášho Boha, ale vy ste ho opus­tili. 12 Nuž, naším vod­com je Boh. Jeho kňazi dajú trúbami znamenie do útoku. Iz­raeliti, nebojuj­te proti Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov, lebo ne­pochodíte! 13 Járobeám ob­chvatom pre­viedol zálohu, aby ich na­pad­li od­zadu. Tak stáli pred Júdom a od chrb­ta mali zálohu. 14 Keď sa Júdov­ci ob­zreli, uvideli, že im hrozí boj spredu i zo­zadu. Vtedy volali k Hospodinovi o pomoc, kňazi trúbili na trúby 15 a jud­skí muži spus­tili bojový po­krik. Za ich po­kriku Boh porazil Járobeáma i celý Iz­rael pred Abijom a Júdov­cami. 16 Nato sa Iz­raeliti dali na útek pred Júdov­cami a Hos­podin im ich vy­dal do moci. 17 Abija a jeho ľud im spôsobili zdr­vujúcu porážku. Z Izraela pad­lo päťs­totisíc vy­beraných mužov. 18 Vtedy boli Iz­raeliti po­korení a Júdov­ci zís­kali od­vahu, lebo sa spoliehali na Hos­podina, Boha svojich ot­cov. 19 Abija prena­sledoval Járobeáma a dobyl nie­ktoré jeho mes­tá: Bétel a jeho priľah­lé osady, Ješanu a jej priľah­lé osady, Ef­rón a jeho priľah­lé osady. 20 Járobeám sa za čias Abiju už ne­vz­chopil. Po­tom ho Hos­podin ranil tak, že zo­mrel. 21 Moc Abijova vzras­tala. Vzal si š­tr­násť žien a splodil dvad­saťd­va synov a š­tr­násť dcér. 22 Os­tat­né udalos­ti za Abiju, jeho skut­ky a reči, sú po­značené vo Vý­klade proroka Id­du. 23 Keď sa Abija uložil k svojim ot­com, po­chovali ho v Dávidovom mes­te. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ása. Za jeho čias bol v krajine desať rokov mier.