Ekumenický2. Kráľov6

2. Kráľov

Vynorená sekera1 Proroc­kí učeníci na­vrh­li Elize­ovi: Ako vid­no, mies­to, kde s tebou bývame, je nám pri­tes­né. 2 Poďme k Jordánu a dones­me si od­tiaľ každý po jed­nom brv­ne a urob­me si tam mies­to na bývanie. Po­vedal: Choďte! 3 Tu sa nie­kto ohlásil: Nech sa ti páči ísť so svojimi služob­ník­mi. Od­vetil: Pôj­dem. 4 Šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, stínali stromy. 5 Ako tak jeden stínal strom, želez­ná časť sekery mu od­pad­la do vody. Spus­til krik: Ach, môj pane, bola vy­požičaná! 6 Boží muž sa spýtal: Kam spad­lo to železo? Ukázali mu to mies­to. Nato oklies­nil konár, hodil ho ta a železo sa vy­norilo. 7 Po­vedal: Zdvih­ni si ho! Ten sa načiahol a vzal si ho. Elizeus zajíma Sýrčanov8 Keď sýr­sky kráľ viedol voj­nu proti Iz­raelu, radieval sa so svojimi služob­ník­mi o presnom mies­te táborenia. 9 Boží muž však iz­rael­ského kráľa varoval: Vy­hýbaj sa tomu mies­tu, lebo ta zo­stúpili Sýrčania. 10 Iz­rael­ský kráľ vy­slal hliad­ku na mies­to, ktoré mu Boží muž označil a pred ktorým ho varoval, takže bol ustavične v strehu. 11 Ten­to vý­sledok znepokojoval sýr­skeho kráľa. Zvolal si služob­níkov a spýtal sa ich: Ne­prez­radíte, kto z našich má spojenie s izraelským kráľom? 12 Jeden z jeho služob­níkov po­vedal: Ni­kto, môj pane a kráľu. To Elize­us, prorok v Izraeli, pre­zrádza iz­rael­skému kráľovi zámery, ktoré zo­stavuješ vo svojej spál­ni. 13 Nato roz­kázal: Choďte a zis­tite, kde sa práve zdržuje. Po­tom ho dám za­tknúť. Hlásili mu: Je práve v Dótane. 14 Vy­slal ta kone, bojové vozy a sil­ný od­diel. Tí dorazili v noci a mes­to ob­kľúčili. 15 Včas­ráno vstal sluha Božieho muža. Keď vy­šiel von, videl, že voj­sko s koňmi a voz­mi ob­kľučuje mes­to. Jeho sluha mu po­vedal: Beda, pane môj, čo si počneme? 16 Ten však od­povedal: Neboj sa! Máme viac spojen­cov než oni. 17 Po­tom sa Elize­us mod­lil: Hos­podin, ot­vor mu, prosím, oči, aby videl. Tu ot­voril Hos­podin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch pl­ný koní a oh­nivých vozov vôkol Elizea. 18 Keď k nemu zo­stupovali, Elize­us sa mod­lil k Hospodinovi: Za­slep ten­to národ. Ten ich za­slepil podľa Elize­ov­ho slova. 19 Elize­us im vtedy po­vedal: Nie ste na správ­nej ces­te a na pravom mies­te. Poďte za mnou, za­vediem vás k mužovi, ktorého hľadáte. Tak ich pri­viedol do Samárie. 20 Len čo ta vstúpili, po­vedal Elize­us: Hos­podin, ot­vor im oči, aby videli. Hos­podin im ot­voril oči a zbadali, že sú upro­stred Samárie. 21 Keď ich iz­rael­ský kráľ uvidel, spýtal sa Elizea: Otec môj, mám ich dať po­biť? 22 Od­povedal: Nezabíjaj ich! Za­bíjaš azda tých, ktorých sa zmoc­níš vlast­ným mečom a lukom? Pred­lož im chlieb a vodu, nech sa najedia a na­pijú. Po­tom nech odídu k svojmu pánovi. 23 Usporiadal teda pre nich veľkú hos­tinu. Keď sa najed­li a na­pili, pre­pus­til ich a oni od­išli k svojmu pánovi. Po­tom sýr­ske lúpežné od­diely pre­stali pre­padávať Iz­rael. Hlad v Samárii24 Ne­skôr sýr­sky kráľ Ben-Hadad sú­stredil celé svoje voj­sko, pri­tiahol a obľahol Samáriu. 25 V dôsledku ob­liehania na­stal v Samárii taký hlad, že os­lia hlava stála osem­desiat šekelov strieb­ra a štv­rť kabu holubieho trusu päť šekelov strieb­ra. 26 Keď iz­rael­ský kráľ pre­chádzal po hrad­bách, ktorási žena na neho volala: Pane môj, kráľu, po­môž! 27 Od­povedal: Ak ti ne­pomôže Hos­podin, akoby som ti mohol po­môcť ja? Azda troškou obilia alebo muštu? 28 Kráľ sa jej spýtal: Čo chceš? Od­vetila: Táto žena ma navied­la: Daj svoj­ho syna, nech ho dnes zjeme. Môj­ho syna zjeme zaj­tra. 29 Tak sme môj­ho syna uvarili a zjed­li. Keď som jej na druhý deň po­vedala: Daj svoj­ho syna, nech ho zjeme, ona si syna skryla. 30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roz­tr­hol si šaty. Keď šiel po hrad­bách, ľud si všimol, že pod nimi má na tele vrecovinu. 31 Po­vedal: Nech ma čo najp­rís­nejšie po­tres­tá Boh, ak ne­príde dnes Šáfatov syn Elize­us o hlavu. 32 Elize­us sedel doma a starší sedeli s ním, keď k nemu vy­slal kohosi zo svojich ľudí. Prv než k nemu prišiel po­sol, Elize­us starším po­vedal: Je jas­né, že ten lotor kohosi po­siela, aby mi sťal hlavu. Dávaj­te po­zor! Keď po­sol príde, za­tvor­te dvere a dverami ho vy­tlačte. Či za ním ne­počuť kroky jeho pána? 33 Ešte s nimi hovoril, keď k nemu zo­stúpil po­sol. Vy­hlásil: Táto po­hroma po­chádza od Hos­podina. Načo mám ešte čakať na Hos­podina?

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček