Ekumenický2. Kráľov4

2. Kráľov

Div s olejom1 Jed­na žena, čo pat­rila proroc­kému učeníkovi, sa sťažovala Elize­ovi: Tvoj služob­ník, môj muž, zo­mrel. Sám vieš, že tvoj služob­ník uc­tieval Hos­podina. Prišiel však veriteľ a vzal mi obe deti za ot­rokov. 2 Elize­us sa jej spýtal: Čo môžem pre teba urobiť? Po­vedz mi, čo máš doma? Od­vetila: Tvoja služob­nica ne­má v celom dome nič, len nádobu oleja. 3 Po­vedal: Choď, vy­požičaj si od všet­kých susedov prázd­ne nádoby, nie málo. 4 Po­tom voj­di dnu, za­vri za sebou a za svojimi syn­mi dvere, nalievaj do všet­kých tých nádob a pl­né od­lož. 5 Od­išla od neho a za­vrela dvere za sebou i za svojimi syn­mi. Tí jej podávali nádoby a ona nalievala. 6 Keď boli nádoby pl­né, po­vedala synovi: Podaj mi ďalšiu nádobu. Ten však od­vetil: Ďalších už niet. Vtedy olej pre­stal tiecť. 7 Keď to šla oznámiť Božiemu mužovi, ten jej po­vedal: Choď predať olej a vy­rov­naj si dlh. Zo zvyšku sa i so svojimi syn­mi uživíš. Vzkriesenie chlapca8 Raz pre­chádzal Elize­us cez Šuném. Tam bývala zámožná žena, ktorá mu ponúk­la po­hos­tenie. Za­každým, keď tade pre­chádzal, zašiel ta na po­hos­tenie. 9 Svoj­mu mužovi na­vrh­la: Som pre­svedčená, že ten, čo okolo nás čas­to chodieva, je svätý Boží muž. 10 Mali by sme na po­schodí vy­murovať iz­biet­ku, po­staviť ta po­steľ, stolík, stoličku a sviet­nik. Ak by k nám nie­kedy za­vítal, uchýlil by sa ta. 11 Jed­ného dňa ta prišiel a uchýlil sa do izby na po­schodí, kde sa zložil. 12 Svoj­mu sluhovi Géchazimu po­vedal: Za­volaj tú Šunémčan­ku. Za­volal ju a ona prišla k nemu. 13 Naz­načil mu: Po­vedz jej: Pre­ukazuješ nám na­ozaj vše­stran­nú po­zor­nosť. Čím by som sa ti mohol od­slúžiť? Mám sa za teba pri­hovoriť u kráľa alebo u veliteľa voj­ska? Ona však od­vetila: Bývam pred­sa medzi svojimi. 14 Spýtal sa: Čo by sa tak dalo pre ňu urobiť? Géchazi po­vedal: Veď ne­má syna a jej muž je už starý. 15 Dal si ju za­volať. Keď ju za­volal, os­tala stáť pri vchode. 16 Po­vedal: O rok o takomto čase budeš si ob­jímať synčeka. Ona však na­mietala: Nie, pane môj, Boží muž, nedoberaj si svoju služob­nicu. 17 Tá žena však počala a porodila syna o rok a o tom čase, ako jej pred­povedal Elize­us. 18 Keď chlapec pod­rás­tol, od­išiel jed­ného dňa za svojím ot­com k žencom. 19 Ot­covi sa po­sťažoval: Moja hlava, moja hlava! Ten pri­kázal sluhovi, aby ho od­niesol k matke. 20 Keď ho od­niesol a odo­vzdal mat­ke, syn jej sedel na kolenách až do polud­nia, po­tom zo­mrel. 21 Ona vy­šla hore, uložila ho na po­steľ Božieho muža, za­vrela za sebou a od­išla. 22 Po­tom si za­volala muža a po­vedala: Nože mi pošli nie­ktorého zo sluhov a nejakú os­licu. Musím sa čo naj­rých­lejšie do­stať k Božiemu mužovi, po­tom sa vrátim. 23 Spýtal sa: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani nov­mesiac, ani sobota. Od­povedala: To nič! 24 Po­tom osed­lala os­licu a svoj­mu sluhovi pri­kázala: Po­háňaj a bež! Ne­spomaľuj jaz­du, kým ti ne­poviem. 25 Tak prišla k Božiemu mužovi na vrch Kar­mel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, svoj­mu sluhovi Géchazimu po­vedal: Po­zri, to je tá Šunémčan­ka! 26 Bež ju pri­vítať a spýtaj sa jej, ako sa má ona, jej muž a dieťa. Od­povedala: Dob­re. 27 Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, ob­jala mu nohy. Tu pri­stúpil Géchazi, aby ju od­tiahol. Boží muž však po­vedal: Nechaj ju, lebo je roz­tr­pčená. Hos­podin mi to za­tajil a ne­oz­námil. 28 Sťažovala sa: Žiadala som si vari syna od svoj­ho pána? Či som ne­vravela: Nezavádzaj ma? 29 Vtedy pri­kázal Géchazimu: Pri­prav sa na ces­tu. Vez­mi so sebou moju palicu a choď. Ak nie­koho stret­neš, ne­po­zdravuj ho. Keď nie­kto po­zdraví teba, ne­od­povedaj. Po­tom položíš chlap­covi na tvár moju palicu. 30 Chlap­cova mat­ka však po­vedala: Akože žije Hos­podin a ako žiješ ty, ne­opus­tím ťa. Tak sa vy­bral a šiel za ňou. 31 Géchazi mal pred nimi ná­skok. Položil chlap­covi na tvár palicu, ten však nejavil nijaké znám­ky života. Vrátil sa teda, aby sa s Elizeom stretol a oznámil mu, že sa chlapec ne­preb­ral. 32 Keď Elize­us vošiel do domu, chlapec už ležal mŕt­vy na lôžku. 33 Vošiel dnu, za­tvoril za oboma dvere a mod­lil sa k Hospodinovi. 34 Po­tom vy­šiel hore, pri­tisol sa k dieťaťu, priložil si ús­ta na jeho ús­ta, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Zo­stal nad ním sklonený, kým sa telo dieťaťa nezah­rialo. 35 Pre zmenu chodil sem-tam po dome, vy­šiel hore a sklonil sa nad ním. Tu chlapec sedemk­rát kýchol a ot­voril oči. 36 Elize­us za­volal Géchaziho a po­vedal mu, aby za­volal tú Šunémčan­ku. Za­volal ju. Keď prišla k nemu, po­vedal jej: Vez­mi si svoj­ho syna. 37 Keď vstúpila, pad­la mu k nohám a po­klonila sa mu až po zem. Po­tom si vzala syna a od­išla. Napravenie jedovatého jedla38 Keď sa Elize­us vrátil do Gil­gálu, vládol v krajine hlad. Keď raz proroc­kí učeníci sedeli pred ním, po­vedal svoj­mu sluhovi: Po­stav veľký hr­niec a pri­prav nejakú váru pre proroc­kých učeníkov. 39 Jeden z nich od­išiel na pole naz­bierať zeliny. Našiel poľnú popínavú rast­linu a naz­bieral z nej pl­né šaty divých plodov. Keď prišiel, na­krájal ich do hr­n­ca na varenie. Ne­vyz­nali sa v tom. 40 Keď to naliali mužom k jedlu a tí to jed­lo ochut­nali, skrík­li: V hrnci je sm­rť, Boží muž! Nedalo sa to jesť. 41 Pri­kázal doniesť múku. Vsypal ju do hr­n­ca a po­vedal: Nalievaj ľuďom. Tí jed­li a v hrnci nebolo nič škod­livé. Nasýtenie v Gilgále42 Ktosi prišiel z Baálšáliše a priniesol Božiemu mužovi z prvej úrody dvad­sať boch­níkov jačmen­ného chleba a zrno vo vreci. Po­vedal: Roz­daj to ľuďom, nech sa najedia. 43 Jeho sluha však na­mietal: Toto mám pred­ložiť sto ľuďom? On však nás­tojil: Len to daj ľuďom, nech jedia. Lebo tak­to vraví Hos­podin: Najedia sa a ešte aj zvýši. 44 Pred­ložil im to teda. Najed­li sa a podľa Hos­podinov­ho slova aj zvýšilo.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček