Ekumenický › 2. Kráľov › 21

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Judský kráľ Menašše1 Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom a päťdesiat­päť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Chef­cíbah. 2 Robil Hos­podinovi na­protiveň podľa ohav­nos­tí národov, ktoré Hos­podin vy­hnal spred Iz­raelitov. 3 Znovu vy­budoval výšiny, ktoré zničil jeho otec Chiz­kija, zriadil Baálovi ol­táre a zhotovil ašéru po vzore iz­rael­ského kráľa Achába. Uc­tieval všet­ky nebes­ké telesá a slúžil im. 4 Po­stavil aj ol­táre v dome Hos­podina, o ktorom on sám vy­hlásil: V Jeruzaleme si uložím svoje meno. 5 Na oboch ná­dvoriach Hos­podinov­ho domu po­stavil ol­táre všet­kým nebes­kým telesám. 6 Dal si upáliť vlast­ného syna, za­oberal sa vešt­bou, robil čary, za­opat­ril si množs­tvo vy­volávačov duchov a vid­cov, aby tak robili Hos­podinovi na­protiveň a urážali ho. 7 Ním zhotovenú sochu Ašéry umiest­nil v dome, o ktorom sa vy­slovil Hos­podin Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: Do toh­to domu a v Jeruzaleme, ktorý som si vy­volil spomedzi všet­kých kmeňov Iz­raela, uložím na­trvalo svoje meno. 8 Nedopus­tím už, aby sa noha Iz­raela po­hla z pôdy, ktorú som dal ich pra­ot­com pod pod­mien­kou, že budú dô­sled­ne konať všet­ko, čo som im pri­kázal, podľa celého zákona, ktorý im vy­dal môj služob­ník Mojžiš. 9 Ne­pos­lúch­li však. Menašše ich zviedol, takže páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hos­podin vy­hubil spred Iz­raelitov. 10 Vtedy Hos­podin od­kazoval po svojich služob­níkoch prorokoch: 11 Pre­tože jud­ský kráľ Menašše pácha tieto ohav­nos­ti, do­pus­til sa väčšieho zla než pred­tým všet­ci Amorejčania. Svojimi mod­lami zviedol na hriech i Júdu. 12 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Na Jeruzalem a na Jud­sko pri­vediem po­hromu. Každému, čo o nej počuje, za­cven­dží v oboch ušiach. 13 Na Jeruzalem vy­striem meraciu šnúru ako na Samáriu i olov­nicu ako na dom Achábov. Vy­triem Jeruzalem, ako sa vy­tiera misa. Vy­trie sa a pre­klopí. 14 Zvyšok svoj­ho dedičs­tva za­vrh­nem a vy­dám ho do rúk jeho ne­priateľov, takže ho všet­ci ne­priatelia olúpia a vy­dran­cujú. 15 To pre­to, že mi robili na­protiveň a urážali ma odo dňa, ako vy­šli ich pra­ot­covia z Egypta až do­dnes. 16 Menašše prelial i veľmi mnoho ne­vin­nej kr­vi, takže ňou za­plavil celý Jeruzalem. Ok­rem toho tu bol hriech, do ktorého zviedol i Júdu, aby tak robili Hos­podinovi na­protiveň. 17 Os­tat­né príbehy Menaššeho, všet­ko, čo vy­konal, jeho hriech, ktorého sa do­pus­til, je po­značené v Kronike jud­ských kráľov. 18 Keď sa Menašše uložil k svojim ot­com, po­chovali ho v záhrade paláca — v Uzzovej záh­rade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón. Judský kráľ Amón19 Amón mal dvad­saťd­va rokov, keď sa stal kráľom a vládol dva roky v Jeruzaleme. Jeho mat­ka, dcéra Charúcova z Jotby, sa volala Mešul­lemet. 20 Robil Hos­podinovi na­protiveň tak ako jeho otec Menašše. 21 Chodil po všet­kých ces­tách, po ktorých chodil jeho otec, slúžil ako jeho otec mod­lám a uc­tieval ich. 22 Opus­til Hos­podina, Boha svojich ot­cov, a nechodil po jeho ces­te. 23 Amónovi služob­níci sa proti nemu vzbúrili a usmr­tili kráľa v jeho paláci. 24 Pros­tý ľud však po­bil všet­kých, čo sa zúčast­nili na vzbure proti kráľovi Amónovi a do­sadil po ňom za kráľa jeho syna Joziáša. 25 Os­tat­né príbehy Amónove i to, čo vy­konal, je po­značené v Kronike jud­ských kráľov. 26 Po­chovali ho do jeho hrobu v Uzzovej záh­rade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Joziáš.