Ekumenický › 2. Kráľov › 13

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Izraelský kráľ Joacház1 V dvadsiatom treťom roku vlády jud­ského kráľa Jóaša, syna Achaz­ju, stal sa na sedem­násť rokov v Samárii kráľom nad Iz­raelom Jehu­ov syn Jo­acház. 2 Robil to, čo sa protivilo Hos­podinovi: na­sledoval hriechy Nebatov­ho syna Járobeáma, ktorý zviedol na hriech Iz­rael, a ne­vzdal sa toho. 3 Vtedy vzplanul hnev Hos­podina proti Iz­raelu. Za celé to ob­dobie ich vy­dával do moci sýr­skeho kráľa Chazaela a do moci Chazaelov­ho syna Ben-Hadada. 4 Keď Jo­acház upokojil Hos­podina, Hos­podin ho vy­počul. Videl totiž ú­tlak, ktorý Iz­raelu spôsobil sýr­sky kráľ. 5 Hos­podin dal Iz­raelu zá­chran­cu, takže sa vy­manil zo sýr­skej moci. Iz­raeliti moh­li zas bývať vo svojich stanoch ako pred­tým. 6 No ne­vzdali sa hriechov domu Járobeáma, ktorý zviedol na hriech Iz­rael. Ašéra v Samárii zo­stávala. 7 Jo­acházovi ponechal z ľudu iba päťdesiat jazd­cov, desať vozov a desaťtisíc pešiakov, lebo sýr­sky kráľ ich zničil a ob­rátil na prach ako pri mlat­be. 8 Os­tat­né Jo­acházove príbehy, všet­ko, čo vy­konal, jeho hr­din­stvo je za­písané v Kronike iz­rael­ských kráľov. 9 Keď sa Jo­acház uložil k svojim ot­com, po­chovali ho v Samárii. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jóaš. Izraelský kráľ Jóaš10 V tridsiatom sied­mom roku vlády jud­ského kráľa Jóaša sa stal v Samárii na šest­násť rokov iz­rael­ským kráľom Jo­acházov syn Jóaš. 11 Robil, čo sa protiví Hos­podinovi. Vôbec sa ne­vzdal hriechov Nebatov­ho syna Járobeáma, ktorý zviedol na hriech Iz­rael, ale v nich po­kračoval. 12 Os­tat­né Jóašove príbehy, všet­ko, čo vy­konal, jeho hr­din­stvo v boji proti jud­skému kráľovi Amac­jovi, je na­písané v Kronike iz­rael­ských kráľov. 13 Keď sa Jóaš uložil k svojim ot­com, za­sadol na trón Járobeám. Jóaša po­chovali v Samárii k izraelským kráľom. Elizeova smrť14 Keď Elize­us upadol do smr­teľnej choroby, prišiel k nemu iz­rael­ský kráľ Jóaš. Rozp­lakal sa nad ním a zvolal: Otec môj, otec môj, vozy Iz­raela a jeho jazd­ci! 15 Elize­us mu po­vedal: Vez­mi luk a šípy! Priniesol mu luk a šípy. 16 Iz­rael­skému kráľovi pri­kázal: Na­pni luk! Keď to urobil, položil si Elize­us svoje ruky na ruky kráľove. 17 Pri­kázal: Ot­vor okno na východ! Ot­voril. Elize­us na­to: Vy­streľ! Vy­strelil. Po­znamenal: Je to víťaz­ný šíp Hos­podina a šíp víťazs­tva nad Aramom. Pri­pravíš Sýrčanom v Aféku zdr­vujúcu porážku. 18 Po­vedal ďalej: Vez­mi šípy! Keď ich vzal, pri­kázal iz­rael­skému kráľovi: Bodaj do zeme! Trik­rát za­bodol a pre­stal. 19 Boží muž sa pre­to na neho na­hneval a zvolal: Mal si za­bod­núť päť až šesťk­rát. Spôsobil by si tým Aramu zdr­vujúcu porážku. Tak­to iba tri razy porazíš Aram. 20 Elize­us po­tom zo­mrel a po­chovali ho. Na­sledujúceho roku vtrh­li moáb­ski záškod­níci do krajiny. 21 Raz, keď mali práve kohosi po­chovať, zbadali záškod­níc­ky od­diel. Hodili toho človeka do Elize­ov­ho hrobu a od­išli. Len čo sa ten človek do­stal do styku s Elizeovými kosťami, ožil a vzpriamil sa. 22 Po celý čas Jo­acháza sýr­sky kráľ Chazael utláčal Iz­rael. 23 Hos­podin sa však nad nimi zľutoval, prejavil im milo­sr­den­stvo a na­klonil sa k nim pre svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Nech­cel ich zničiť a do­siaľ ich od svojej tváre neza­vr­hol. 24 Po smr­ti sýr­skeho kráľa Chazaela sa stal jeho ná­stup­com syn Ben-Hadad. 25 Jo­acházov syn Jóaš znovu pre­vzal z moci Chazaelov­ho syna Ben-Hadada mes­tá, ktoré odňal jeho ot­covi Jo­acházovi. Jóaš ho tri razy porazil a tak zís­kal späť iz­rael­ské mes­tá.