Ekumenický › 1. Korintským › 15

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

O zmŕtvychvstaní Krista1 Bratia, pri­pomínam vám evan­jelium, ktoré som vám ohlasoval, ktoré ste prijali, v ktorom zo­tr­vávate 2 a skr­ze ktoré ste aj spasení, ak ho za­chovávate tak, ako som vám ho ohlasoval, iba že by ste boli nadar­mo uverili. 3 Lebo predovšet­kým som vám odo­vzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kris­tus zo­mrel za naše hriechy, 4 že bol po­chovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem 5 a že sa zjavil Kéfasovi a po­tom Dvanás­tim. 6 Po­tom sa zjavil naraz viac ako päťs­to bratom, z ktorých väčšina doteraz žije, nie­ktorí však po­mreli. 7 Po­tom sa zjavil Jakubovi a ďalej všet­kým apoštolom. 8 Na­koniec zo všet­kých, ako nedochôdčaťu, sa zjavil aj mne. 9 Veď ja som naj­menší z apoštolov, ba nie som hoden volať sa apoštolom, pre­tože som prena­sledoval Božiu cir­kev. 10 Ale z Božej milos­ti som to, čo som, a jeho milosť nebola vo mne már­na. Veď som sa na­máhal viac ako oni všet­ci, vlast­ne ani nie ja, ale Božia milosť, ktorá je so mnou. 11 Pre­to, či už ja alebo oni, tak hlásame, a tak ste uverili. Vzkriesenie z mŕtvych12 Keď sa teda hlása, že Kris­tus bol vzkriesený z mŕtvych, ako po­tom nie­ktorí z vás hovoria, že niet zmŕt­vychvs­tania? 13 Veď ak niet zmŕt­vychvs­tania, ani Kris­tus nebol vzkriesený. 14 Ak však Kris­tus nebol vzkriesený, po­tom je már­ne naše kázanie a már­na je aj vaša viera. 15 Tak by sa zis­tilo, že sme falošní Boží sved­kovia, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Kris­ta, ktorého ne­vzk­riesil, ak mŕt­vi na­ozaj ne­vs­távajú z mŕtvych. 16 Ak však mŕt­vi ne­vs­távajú, ani Kris­tus nebol vzkriesený. 17 Ak však Kris­tus nebol vzkriesený, már­na je vaša viera — ešte vždy ste vo svojich hriechoch. 18 A tak by za­hynuli aj tí, čo zo­snuli v Kristovi. 19 Ak iba v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme naj­bied­nejší zo všet­kých ľudí. 20 Kris­tus však bol vzkriesený z mŕtvych ako pr­votina tých, čo zo­mreli. 21 Lebo ako skr­ze človeka prišla sm­rť, tak prišlo skr­ze človeka aj zmŕt­vychvs­tanie. 22 Lebo ako v Adamovi všet­ci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všet­ci oživení; 23 každý však v tom poradí, ktoré mu pat­rí: Pr­votina Kris­tus, po­tom pri jeho príchode tí, čo pat­ria Kris­tovi, 24 a po­tom na­stane koniec, keď odo­vzdá kráľov­stvo Bohu Ot­covi, keď zruší vládu všet­kých kniežat, moc­nos­tí a síl. 25 Lebo on musí kraľovať, kým mu ne­položí pod nohy všet­kých ne­priateľov. 26 Ako po­sled­ný ne­priateľ bude zničená sm­rť, 27 lebo mu všet­ko položil pod nohy. Keď však hovorí, že všet­ko je mu pod­robené, je zrej­mé, že ok­rem toho, ktorý mu všet­ko pod­robil. 28 A keď mu bude všet­ko pod­robené, vtedy aj sám Syn sa pod­robí tomu, ktorý mu všet­ko pod­robil, aby Boh bol všet­ko vo všet­kom. 29 Aký by ináč malo zmysel to, že sa poda­ktorí dávajú krs­tiť za mŕt­vych? Ak pre mŕt­vych niet vôbec vzkriesenia, prečo sa dávajú za nich krs­tiť? 30 Prečo sa aj my vy­stavujeme stálemu nebez­pečen­stvu? 31 Veď každý deň umieram, uisťujem vás o tom, bratia, pri všet­kom, čo pre mňa znamenáte v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. 32 Ak som v Efeze bojoval so šel­mami z ľudských po­hnútok, čo mi to osoží? Ak pre mŕt­vych niet vzkriesenia: Jedz­me a pime, veď zaj­tra zo­mrieme! 33 Nedaj­te sa oklamať: Zlé reči kazia dob­ré mravy! 34 Vy­triez­vite, ako sa pat­rí, a neh­rešte! Veď nie­ktorí ne­poz­najú Boha — na vaše za­han­benie to hovorím. Vzkriesenie tela35 Nie­kto však po­vie: Ako sú mŕt­vi kriesení? V akom tele prídu? 36 Nerozum­ný! Čo ty seješ, ne­ožije, ak ne­odum­rie. 37 A čo seješ, ne­seješ ako telo, ktoré má vznik­núť, ale holé zrno, či už pšenice, alebo niečoho iného. 38 Boh mu však dáva telo, ako sám chcel, a každému semenu jemu vlast­né telo. 39 Nie každé telo je také is­té telo, ale iné je telo ľudí, iné je telo zvierat a zas iné je telo vtákov a iné rýb. 40 A sú telá nebes­ké a telá po­zem­ské, ale iný je jas tiel nebes­kých a iný po­zem­ských. 41 Iný je jas sln­ka, iný jas mesiaca a iný je jas hviezd; veď hviez­da od hviez­dy sa líši jasom. 42 Tak je to aj so zmŕt­vychvs­taním: čo sa seje porušené, vstáva ne­porušené; 43 čo je za­siate po­tupené, vstáva v sláve; čo je siate be­z­vlád­ne, vstáva v moci. 44 Seje sa telo prirodzené, vstáva telo duchov­né. Ak jes­tvuje prirodzené telo, jes­tvuje i duchov­né. 45 Tak je aj na­písané: Pr­vý človek, Adam, stal sa živou bytosťou, po­sled­ný Adam oživujúcim Duchom. 46 Nie je však skôr duchov­né, ale prirodzené, až po­tom duchov­né. 47 Pr­vý človek je zo zeme, po­zem­ský, druhý človek je z neba. 48 Aký je ten po­zem­ský, takí sú aj os­tat­ní po­zem­skí; a aký je ten nebes­ký, takí sú aj os­tat­ní nebes­kí. 49 A ako sme nies­li podobu toho po­zem­ského, tak budeme niesť aj podobu toho nebes­kého. 50 No toto vy­hlasujem, bratia, že telo a krv ne­môžu zdediť Božie kráľov­stvo, ani porušiteľnosť nez­dedí ne­porušiteľnosť. 51 Počúvaj­te, po­viem vám tajom­stvo: Nie všet­ci zo­mrieme, ale všet­ci budeme pre­menení, 52 naraz, v tom okamihu, keď sa na­po­sledy ozve poľnica. Keď za­znie, mŕt­vi budú vzkriesení ne­porušiteľní a my budeme pre­menení. 53 Lebo toto porušiteľné si musí ob­liecť ne­porušiteľnosť a toto smr­teľné si musí ob­liecť ne­smr­teľnosť. 54 Keď si však toto porušiteľné ob­lečie ne­porušiteľnosť a toto smr­teľné si ob­lečie ne­smr­teľnosť, vtedy sa spl­ní, čo je na­písané: Sm­rť po­hl­tilo víťazs­tvo! 55 Sm­rť, kde je tvoje víťazs­tvo? Sm­rť, kde je tvoj os­teň? 56 Os­tňom smr­ti je totiž hriech a silou hriechu je zákon. 57 No vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazs­tvo skr­ze nášho Pána Ježiša Kris­ta! 58 A tak, bratia moji milovaní, buďte pev­ní, ne­och­vej­ní, buďte stále hor­livejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je már­na v Pánovi.