Roháček › 5. Mojžišova › 1

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Mojžiš pripomína udalosti.1 Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Iz­raelovi za Jor­dánom na púšti, na rovine na­proti Čer­venému moru, medzi Fáranom a Tofelom, medzi Lábanom a Chacerótom a medzi Dí-za­hábom. 2 Je to jedenásť dní ces­ty od Horeba ces­tou cez vrch Seir po Kádeš-bar­neu. 3 A stalo sa štyrid­siateho roku, jedenás­teho mesiaca, pr­vého dňa toho mesiaca, že hovoril Mojžiš synom Iz­raelovým všet­ko, čo mu pri­kázal Hos­podin o nich, 4 potom, keď už bol porazil Síchona, amorej­ského kráľa, ktorý býval v Chešbone, a Óga, bázan­ského kráľa, ktorý býval v Aštaróte, v Ed­rei. 5 Za Jor­dánom, v Moáb­skej zemi, začal Mojžiš vy­svetľovať ten­to zákon a po­vedal: Pán ponúka zaujať zem.6 Hos­podin, náš Bôh, nám hovoril na Horebe a riekol takto: Už ste sa do­sť na­bývali na tom­to vr­chu. 7 Ob­ráťte sa, rušaj­te sa a voj­dite do vr­chov Amoreja a na všet­ky jeho súsed­né mies­ta na rovine, na vr­chu a na nížine, na juhu a na po­breží mora, do zeme Kananeja a k Libanonu až po veľkú rieku, po rieku Euf­rates. 8 Vidz, dal som zem pred vami! Voj­dite a zauj­mite zem dedične, o ktorej pri­sahal Hos­podin vašim ot­com, Ab­rahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá im a ich semenu po nich. - O zvolení úradníkov.9 A po­vedal som vám toho času: Ne­môžem vás samot­ný uniesť. 10 Hos­podin, váš Bôh, vás rozm­nožil, že hľa, je vás dnes čo do množs­tva jako hviezd na nebi. 11 Hos­podin, Bôh vašich ot­cov, nech ráči pri­dať k vám ešte tisíckrát toľko, koľko vás je, a nech vás požeh­ná, tak ako hovoril o vás. 12 Akože ponesiem samot­ný vašu ťar­chu, vaše bremä a vašu zvadu?! 13 Vy­ber­te si mužov, múd­rych, roz­um­ných a známych, zo svojich po­kolení, a ustanovím ich za hlavy nad vami. 14 A na to ste mi od­povedali a riek­li ste: "To je dob­rá vec, o ktorej hovoríš, aby sme ju učinili. 15 A tedy som vzal hlavy vašich po­kolení, mužov to múd­rych a známych, a dal som ich za hlavy nad vami, za náčel­níkov nad tisícami, za náčel­níkov nad stami, za náčel­níkov nad päťdesiatimi a za náčel­níkov nad desiatimi a za správ­cov vašich po­kolení. 16 A pri­kázal som vašim sud­com toho času po­vediac: Vy­počuť obe strany svojich bratov a budete súdiť spraved­livo medzi človekom a medzi jeho bratom a medzi jeho po­hos­tínom. 17 Nebudete hľadieť v súde na osobu, ale vypočujete ako malého tak veľkého, nebudete sa báť ni­koho, lebo súd je Boží. A vec, ktorá by vám bola priťažká, donesiete ku mne, a ja ju vy­počujem. 18 A toho času som vám pri­kázal všet­ky veci, ktoré máte činiť. O vyzvedačoch. Následky nevery.19 Po­tom sme sa rušali od Horeba a prešli sme celú tú púšť, veľkú a strašnú, ktorú ste videli, ces­tou k vrchu Amoreja, tak ako nám pri­kázal Hos­podin, náš Bôh, a prišli sme až do Kádeš-bar­nee. 20 A po­vedal som vám: Prišli ste až po vrch Amoreja, ktorý nám dá Hos­podin, náš Bôh. 21 Nože vidz, Hos­podin, tvoj Bôh, dal pred tebou zem, vy­j­di hore a zaujmi dedične, tak ako hovoril Hos­podin, Bôh tvojich ot­cov, o tebe. Neboj sa ani sa ne­strachuj! 22 Po­tom ste prišli ku mne všet­ci a po­vedali ste: Pošlime mužov pred sebou, ktorí nám pre­zkúmajú zem a podajú nám zp­rávu, aj o ces­te, ktorou máme ísť hore do nej, ako aj o mes­tách, ku ktorým prij­deme. 23 To slovo sa mi ľúbilo, a vzal som z vás dvanás­tich mužov, po jed­nom mužovi z každého pokolenia. 24 A ob­rátiac sa išli hore na vr­chy a prišli až po dolinu Eškol a prešpehovali zem. 25 A vzali so sebou z ovocia zeme a donies­li dolu k nám a podali nám zp­rávu a po­vedali: Je to dob­rá zem, ktorú nám dá Hos­podin, náš Bôh. 26 Avšak nech­celi ste ísť hore, ale vzbúrili ste sa proti roz­kazu Hos­podina, svoj­ho Boha, 27 a re­ptali ste vo svojich stánoch a po­vedali ste: Pre­to, že nás nenávidí Hos­podin, p­reto nás vy­viedol z Egypt­skej zeme, aby nás vydal do ruky Amoreja, aby nás za­hladil. 28 Kam poj­deme hore? Naši bratia veľmi zmalát­nili naše srd­ce hovoriac: Je to veľký ľud a vy­šší, ako sme my; a mestá sú veľké a ohradené až do neba, ba ešte aj synov Enákových sme tam videli. 29 A po­vedal som vám: Nedes­te sa ani sa ich neboj­te. 30 Hos­podin, váš Bôh, ktorý ide pred vami, on bude bojovať za vás, zrov­na tak, ako učinil s vami v Egyp­te pred vašimi očami, 31 i na púšti, kde si videl, že ťa niesol Hos­podin, tvoj Bôh, ako nosieva človek svoj­ho syna, na celej ces­te, ktorou ste išli, až ste i prišli na toto mies­to. 32 Ale ani v tej­to veci ne­verili ste Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, 33 ktorý išiel pred vami ces­tou, aby vám vy­hľadal mies­to, kde by ste sa moh­li roz­ložiť táborom, vnoci v oh­ni, aby vám ukazoval ces­tu, ktorou ste mali ísť, a v ob­laku vod­ne. 34 A Hos­podin počul hlas vašich rečí a roz­hneval sa a pri­sahal po­vediac: 35 Pri­sahám, že ni­ktorý z tých­to mužov, toto zlé po­kolenie, ne­uvidí tej k­rás­nej zeme dob­rej, o ktorej som pri­sahal, že ju dám vašim ot­com, 36 krome Kálefa, syna Jefun­neho; ten ju uvidí, a jemu dám zem, po ktorej chodil, i jeho synom, pre­tože cele na­sledoval Hos­podina. 37 Ešte i na mňa sa na­hneval Hos­podin pre vás a riekol: Ani ty ta ne­voj­deš! 38 Jozua, syn Núnov, ktorý stojí pred tebou, ten ta voj­de; jeho po­sil­ni, lebo on ju roz­delí Iz­raelovi do dedičs­tva. 39 A vaše deti, o ktorých ste po­vedali, že budú za lúpež, a vaši synovia, ktorí ešte dnes­ká ne­vedia, čo je dobré a čo zlé, tí ta voj­dú, a im ju dám, a oni ju zdedia. 40 A vy sa ob­ráťte a rušaj­te sa na púšť ces­tou ­smerom k Červenému moru. 41 Na to ste mi od­povedali: Zhrešili sme p­roti Hospodinovi, my poj­deme hore a budeme bojovať cel­kom tak, ako nám pri­kázal Hos­podin, náš Bôh. A opásali ste si každý svoju vojen­nú zbraň a majúc to za ľah­kú vec išli ste hore na vrch. 42 Ale Hospodin mi riekol: Po­vedz im: Nechoďte hore a nebojuj­te, lebo nie som medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi ne­priateľmi. 43 A hovoril som vám to, a ne­pos­lúch­li ste, ale ste sa sprotivili roz­kazu Hos­podinov­mu a v spúre ste sa od­vážili a išli ste hore na vrch. 44 Vtedy vy­šiel Amorej, ktorý býval na tom vr­chu, proti vám, a honili vás, ako robievajú včely, a zbili vás na Seire a bijúc prena­sledovali až do Hor­my. 45 A keď ste sa na­vrátili, plakali ste pred Hos­podinom, ale Hos­podin ne­us­lyšal vášho hlasu ani ne­na­klonil k vám svoj­ho ucha. 46 A tak ste bývali v Kádeši mnoho dní, toľko, koľko ste bývali.