Roháček › Príslovia › 8

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Večná múdrosť volá a vystríha.1 Či azda múd­rosť ne­volá a umnosť nevydáva svoj­ho hlasu?
2 Na vr­chu vy­sokých miest, pri ces­te, na roz­ces­tí stojí;
3 vedľa brán, pri vchode do mesta, tam, kade sa vchádza ku dveriam, volá mocne:
4 Na vás, mužovia, volám, a môj hlas je k synom človeka!
5 Porozumej­te, pros­tí, opatr­nosť, a hlúpi, porozumej­te srd­cu!
6 Počuj­te, lebo budem hovoriť výbor­né veci, a ot­vorenie mojich rtov bude to, čo je pravé.
7 Lebo moje ús­ta budú vravieť prav­du, a ohav­nosťou je mojim rtom bez­božnosť.
8 Spraved­livé sú všet­ky reči mojich úst; nieto v nich ničoho pre­vráteného ani krivého.
9 Všet­ky sú prosté roz­um­nému, a priame tým, ktorí na­chádzajú známosť.
10 Prij­mite moju kázeň a nie strieb­ro a známosť radšej ako výbor­né zlato.
11 Lebo múd­rosť je lepšia než koraly, a jakékoľvek prežiadúc­ne veci sa jej ne­vyrov­najú.
12 Ja múd­rosť bývam s opatrnosťou, a ja známosť na­chádzam dômysel­nosť.
13 Bázeň Hos­podinova je nenávidieť zlé; pýchy a vy­sokomyseľnos­ti a zlej ces­ty a úst pre­vrátenos­ti nenávidím.
14 Moja je rada a pros­pech; ja som rozumnosťou; moja je hr­din­ská sila.
15 Mnou kraľujú kráľovia, a kniežatá ustanovujú to, čo je spraved­livé.
16 Mnou vlád­nu vladári a páni, všet­ci sud­covia zeme.
17 Ja milujem tých, ktorí ma milujú, a tí, ktorí ma skoro a pil­ne hľadajú, na­chádzajú ma.
18 Bohat­stvo a sláva je u mňa, trvalé imanie a spraved­livosť.
19 Moje ovocie je lepšie nad zlato, nad rýdze zlato a to, čo donášam, nad výbor­né strieb­ro.
20 Chodím ces­tou spraved­livos­ti, stredom dráh súdu,
21 aby som tým, ktorí ma milujú, nadedila majet­ku a na­pl­nila ich po­klady.
22 Hos­podin si ma nadobudol za počiatok svojej ces­ty, pred všet­kými svojimi skut­kami, pred všet­kými časy.
23 Ustanovená som od veku, od počiat­ku, prv ako bola zem.
24 Keď ešte nebolo priepas­tí, bola som splodená, keď ešte nebolo prameňov, zaťažených vodami.
25 Prv ako boly vr­chy za­pus­tené do základov, prv ako boly brehy, bola som splodená,
26 kým ešte nebol učinil zeme ani polí ani začiat­ku rôz­neho prachu okruhu zeme.
27 Keď pri­pravoval nebesia, tam ja, keď vy­meriaval kruh nad priepasťou,
28 keď upevňoval naj­vyššie oblaky hore, keď utvr­dzoval stud­nice priepas­ti,
29 keď kládol moru jeho medze a vodám, aby ne­pre­stupovaly jeho roz­kazu, keď roz­meriaval zá­klady zeme,
30 a bola som pri ňom dielovedúcim a bola som všelijako jeho rozkošou deň ako deň hrajúc sa pred ním každého času,
31 hrajúc sa na okruhu jeho zeme, a moje roz­koše so syn­mi človeka.
32 A tak teraz, synovia, počúvaj­te na mňa! A blaho­slavení sú tí, ktorí os­tríhajú moje ces­ty.
33 Po­slúchaj­te kázeň a buďte múd­ri a ne­od­miet­nite!
34 Blaho­slavený človek, ktorý počúva na mňa bdejúc pri mojich vrátach deň ako deň, strážiac po­d­voje mojich dverí.
35 Lebo ten, kto ma naj­de, naj­de život a do­siah­ne priaz­ne od Hos­podina.
36 Ale ten, kto hreší proti mne, pácha ukrut­nosť na svojej duši; všet­ci, ktorí ma nenávidia, milujú sm­rť.