Roháček › Príslovia › 26

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Jako sneh v lete a jako dážď v žat­ve, tak ne­sluší bláz­novi česť.
2 Ako čo od­letiac poletuje vrabec, ako čo od­letí las­tovička, tak ani kliatba, vy­slovená bez príčiny, ne­prij­de.
3 Bič na koňa, úz­da na osla a palica na chr­bát všelijakých bláznov.
4 Ne­od­povedaj bláz­novi podľa jeho bláz­nov­stva, aby si mu nebol aj ty podob­ný.
5 Od­povedz bláz­novi podľa jeho bláz­nov­stva, aby nebol múd­rym vo svojich očiach.
6 Usekáva nohy, ukrut­nosť pije ten, kto po­siela slová po bláz­novi.
7 Jako visiac opálajú sa nohy chromého, tak príslovie v ús­tach bláz­nov.
8 Jako keby niek­to vložil kameň do praku, tak ten, kto dáva bláz­novi česť.
9 Jako keď sa do­stane tŕň do ruky opilého, tak je aj príslovie v ús­tach bláz­nov.
10 Jako strelec, ktorý raní všet­ko, tak i ten, kto najíma bláz­na, i ten, kto najíma idúcich po­mimo, sú jedno.
11 Jako sa pes na­vráti ku svoj­mu vý­vrat­ku, tak i blázon opakuje svoje bláz­nov­stvo.
12 Ak vidíš človeka, ktorý je múd­ry vo svojich vlast­ných očiach, vedz, že o bláz­novi je lepšia nádej.
13 Leňoch hovorí: Revúci lev je na ces­te, lev na uliciach.
14 Jako sa dvere ob­racajú na svojich pán­toch, tak i leňoch na svojej po­steli.
15 Leňoch skrýva svoju ruku za ňád­ra; ťažko mu ju vztiah­nuť ku jeho ús­tam.
16 Leňoch je múdrejší vo svojich očiach ako sedem od­povedajúcich roz­um­ne.
17 Psa chytá za uši ten, kto idúc po­mimo mieša sa do sporu, ktorý sa ho ne­týka.
18 Jako šialenec, k­torý vrhá is­kry, šípy a sm­rť,
19 taký je človek, k­torý oklamal svoj­ho blížneho a hovorí: Veď ja len žar­tujem.
20 Keď neni dreva, zhas­ne oheň, a keď niet pletichára, utích­ne svár.
21 Vy­has­lý uhoľ p­ridať k žeravému uhliu a drevo k ohňu, tak i svárlivý človek roz­nietiť spor.
22 Slová pletichára sú jako lahôd­ky a so­stupujú do vnútor­nos­tí života.
23 Jako strieborná tros­ka, po­tia­hnutá po črepe, také sú horúce rty a p­ri tom zlé srd­ce.
24 Svojimi rtami sa pre­tvára nenávist­ník; ale vo svojom vnút­ri skladá lesť.
25 I keby robil roz­tomilým svoj hlas, ne­ver mu, lebo sed­moro ohav­nos­tí je v jeho srd­ci.
26 Nech sa len pri­krýva jeho nenávisť klamom: jeho zlosť bude vy­javená v shromaždení.
27 Ten, kto kope jamu, pad­ne do nej, a kto valí kameň, ob­ráti sa do neho.
28 Lživý jazyk nenávidí tých, ktorých zdr­til, a úlis­né ús­ta spôsobujú pád.