RoháčekPríslovia16

Príslovia

1 Upraviť myšlien­ky srd­ca je vecou človeka, ale od Hos­podina je odpoveď jazyka.
2 Všet­ky ces­ty človeka čistými v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje duchov, je Hos­podin.
3 Uvaľ na Hos­podina svoje diela, a tvoje myšlien­ky budú stáť pev­ne.
4 Hos­podin učinil všet­ko pre samého seba, i bez­božného ku dňu zlého.
5 Ohav­nosťou je Hospodinovi každý vysokomyseľného srd­ca; keby si hneď vzal pomoc na po­moc, nebude bez tres­tu.
6 Milosťou a prav­dou sa po­krýva ne­právosť, a v báz­ni Hos­podinovej leží múd­rosť a sila odstúpiť od zlého.
7 Keď sa ľúbia Hos­podinovi ces­ty človeka, upokojuje i jeho ne­priateľov na­proti ne­mu.
8 Lepšie málo v spraved­livos­ti ako množs­tvo dôchod­kov v ne­spraved­livos­ti.
9 Srd­ce človeka vy­mýšľa svoju ces­tu; ale Hos­podin riadi jeho krok.
10 Výpoveď Božia je na rtoch kráľových; p­reto v súde nech sa ne­preh­rešia jeho ús­ta!
11 Váha a spraved­livé vážky sú Hos­podinove; všet­ky kamene závažia jeho dielom.
12 Ohav­nosťou je kráľom činiť bez­božnosť, lebo spraved­livosťou stojí pev­ne trón.
13 Záľubou kráľov rty spraved­livos­ti, a toho, kto hovorí prav­du, milujú.
14 Prud­ký hnev kráľov hotoví poslovia smr­ti; ale múd­ry muž ho mieri.
15 Vo svet­le tvári kráľovej je život, a jeho lás­kavosť je ako ob­lak jar­ného dažďa.
16 Nadobud­núť múd­ros­ti, oj, o koľko je to lepšie ako zlato! A nadobud­núť roz­um­nos­ti je výbor­nejšie nad strieb­ro.
17 Hrad­skou ces­tou úp­rim­ných je odstúpiť od zlého; ten, kto os­tríha svoju dušu, strežie svoju ces­tu.
18 Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom po­vyšovania sa ducha.
19 Lepšie je byť poníženého ducha s po­kor­nými ako deliť korisť s pyšnými.
20 Ten, kto po­zoruje na slovo, naj­de dob­ré, a ten, kto sa nadeje na Hos­podina, je blahoslavený.
21 Ten, kto je múd­reho srd­ca, volá sa roz­um­ný, a slad­kosť rtov pri­dáva na­učenia.
22 Roz­um je prameňom života tým, ktorí ho majú; ale kázňou bláz­nov je bláznovstvo.
23 Srd­ce múd­reho spravuje roz­um­ne jeho ús­ta a na jeho rty pri­dáva na­učenia.
24 Plás­tom medu ľúbezné reči, slad­kosťou duši a lekár­stvom kos­ti.
25 Niek­torá cesta je priamou pred človekom; ale jej koniec ces­tami smr­ti.
26 Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého človeka pobádajú jeho ús­ta.
27 Nešľachet­ný muž beliálov kope zlé, a na jeho rtoch je niečo jako spaľujúci oheň.
28 Pre­vrátený človek roz­sieva svár, a pletichár roz­lučuje priateľov.
29 Ukrut­ný človek mámi a zvádza svoj­ho blížneho a vedie ho ces­tou nie dob­rou.
30 Zažmuruje svoje oči vy­mýšľajúc všelijakú pre­vrátenosť, svierajúc svoje rty vy­konáva zlé.
31 Oz­dob­nou korunou šediny; naj­de sa na ces­te spraved­livos­ti.
32 Lepší ten, k­to je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zau­jal mes­to.
33 Los sa hodí do lona; ale od Hos­podina je všetok jeho súd.

RoháčekPríslovia16