Roháček › Lukáš › 17

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Pohoršenia. Kajúci brat. O viere.1 A po­vedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby ne­prišly po­horšenia, ale beda tomu, skr­ze koho pri­chádzajú. 2 Lepšie mu je, ak leží os­lí žer­nov okolo jeho hrd­la, a je vr­hnutý do mora, než aby po­horšil jed­ného z tých­to maličkých. 3 Vy­stríhaj­te sa! A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, po­tres­ci ho; a jest­li sa po­kaja, od­pusť mu. 4 A keby sedem ráz za deň zhrešil proti tebe a sedem ráz za deň by sa ob­rátil k tebe a po­vedal: Kajam sa, od­pus­tíš mu! 5 A apoštolovia po­vedali Pánovi: Pri­daj nám viery! 6 A Pán po­vedal: Keby ste mali vieru jako horčičné zrno, po­vedali by ste tej­to moruši; Vy­koreň sa a pre­saď sa do mora! A po­slúch­la by vás. Služobníci neužitoční sme.7 A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, po­vie mu hneď, keď sa na­vráti s poľa: Poď, sad­ni si za stôl? 8 Ale či mu ne­povie: Pri­hotov mi večeru a opáš sa a ob­sluhuj ma, až sa najem a na­pijem, a po­tom budeš jesť a piť ty!? 9 Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nez­dá sa mi. 10 Tak aj vy, keď učiníte všet­ko, čo vám bolo nariadené, hovor­te: Ne­užitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť. Desiati malomocní.11 A stalo sa, keď išiel do Jeruzalema, že išiel po­medzi Samáriu a Galileu. 12 A keď vchádzal do ktoréhosi mes­tečka, stret­lo sa s ním desať malomoc­ných mužov, ktorí sa po­stavili zďaleka 13 a hovorili po­výšeným hlasom: Pane Ježišu, zmiluj sa nad na­mi! 14 A keď ich uvidel, po­vedal im: Iďte a ukážte sa kňazom! A stalo sa v tom, ako išli, že boli očis­tení. 15 A jeden z nich vidiac, že je uzdravený, vrátil sa velikým hlasom oslavujúc Boha 16 a padol na tvár k jeho nohám a ďakoval mu. A to bol Samaritán. 17 V­tedy odpovedal Ježiš a riekol: Či ich nebolo všet­kých desať očis­tených? A kdeže tých deväť? 18 Či sa oni jako Židia nenašli takí, aby sa boli vrátili a dali Bohu slávu, iba ten­to cudzinec? 19 A jemu po­vedal: Vstaň a idi; tvoja viera ťa uzdravila. Spôsob Pánovho príchodu. Ráz posledného času.20 A keď sa ho opýtali farize­ovia, kedy prij­de kráľov­stvo Božie, od­povedal im a riekol: Kráľov­stvo Božie ne­prij­de s po­zorovaním, 21 ani ne­povedia: Hľa, tu! alebo: Tam hen! Lebo hľa, kráľov­stvo Božie je medzi vami! 22 A učeníkom po­vedal: Prij­dú dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka; ale ne­uvidíte. 23 A po­vedia vám: Hľa, tu! alebo: Hľa, tam hen! Nechoďte ani sa za tým nežeňte! 24 Lebo jako blesk, blýs­kajúci sa od jed­ného k­raja pod nebom po druhý k­raj pod nebom, ožaruje, tak bude aj Syn človeka v svoj deň. 25 Ale najprv musí mnoho tr­pieť a byť za­vr­hnutým od tohoto po­kolenia. 26 A jako bolo vo dňoch No­eho, tak bude aj vo dňoch Syna človeka; 27 jed­li, pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a prišla po­topa a za­hubila všet­kých. 28 Aj podob­ne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jed­li, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli; 29 ale toho dňa, ktorého vy­šiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a za­hubil všet­kých. 30 Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka. 31 Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech ne­schádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podob­ne, nech sa ne­vracia zpät! 32 Pamätaj­te na Lotovu ženu! 33 Ktokoľvek by hľadal za­chrániť svoju dušu, zt­ratí ju; a ktokoľvek by ju zt­ratil, splodí ju k životu. 34 Hovorím vám, že tej noci budú dvaja na jed­nej po­steli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. 35 Dve budú spolu mlieť; jed­na bude vzatá a druhá zanechaná. 36 Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. 37 A oni mu od­povedali a riek­li: Kde, Pane? A on im po­vedal: Kde bude telo, tam sa shromaždia aj or­li.