RoháčekKazateľ1

Kazateľ

Múdry Šalamún ukazuje, že na svete je samá márnosť, a nie je na ňom ničoho stáleho ani nového.1 Slová kazateľa, syna Dávidov­ho, kráľa v Jeruzaleme. 2 Már­nosť már­nos­tí, riekol kazateľ; már­nosť már­nos­tí a všetko már­nosť. 3 Aký užitok má človek zo všet­kej svojej trud­nej práce, ktorou sa trudí pod sln­kom? 4 Po­kolenie ide, a po­kolenie prij­de, a zem stojí na veky. 5 A sln­ko vy­chádza a sln­ko za­chádza a chvatom spiecha k svojemu mies­tu, kde zase vychádza. 6 Ide k polud­niu a ob­racia sa k pol­noci; ob­racajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa na­vracia vietor. 7 Všet­ky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to mies­to, z ktorého tečú rieky, ta sa zase na­vracujú, aby zase tiekly. 8 Všet­ky veci sú pl­né trudu; ne­mohol by to človek vy­povedať; oko sa ne­na­sýti hľadenia, a ucho sa ne­na­pl­ní počúvaním. 9 Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod sln­kom. 10 Ak i je nejaká vec, o ktorej niek­to povie: Po­zri, toto je nové, už to bolo dáv­no za vekov, ktoré boly pred na­mi. 11 Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré po­vs­tanú, nebude pamäti u tých, ktorí po­vs­tanú po­tom. V múdrosti zkúma veci na svete a vidí, že sú márnosť.12 Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Iz­raelom v Jeruzaleme 13 a priložil som svoje srd­ce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múd­ros­ti všet­ko, čo sa deje pod nebom. Je to trud­né za­mest­nanie, k­toré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili. 14 Videl som všet­ky skut­ky, ktoré sa dejú pod sln­kom, a hľa, všet­ko je márnosť a hon­ba po vet­re. 15 To, čo je krivé, nedá sa narov­nať, a nedos­tatok sa nedá vy­počítať. 16 Hovoril som so svojím srd­com a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múd­ros­ti nad všet­kých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srd­ce videlo mnoho múd­ros­ti a vedomos­ti, 17 pre­to som priložil svoje srd­ce po­znať múd­rosť a po­znať nerozum a bláz­nov­stvo, ale som po­znal, že aj to je shon po vet­re; 18 lebo kde je mnoho múd­ros­ti, tam i mnoho hnevu, a ten, k­to rozmnožuje vedomosť, rozm­nožuje bolesť.

RoháčekKazateľ1