RoháčekJoel1

Joel

Ohlásenie Božích trestov za hriechy. Opilci.1 Slovo Hos­podinovo, ktoré sa stalo k Jo­elovi, synovi Petuelov­mu. 2 Počuj­te to, star­ci, a po­zoruj­te ušami, všet­ci obyvatelia zeme! Či sa to stalo za vašich dní a či za dní vašich ot­cov? 3 Rozp­rávaj­te o tom svojim synom, a vaši synovia nech rozp­rávajú svojim synom a ich synovia po­koleniu, ktoré p­rij­de potom. 4 To, čo zo­stalo po húseniciach, požraly kobyl­ky; to, čo zo­stalo po kobyl­kách, požrali pažraví chrobáci, a to, čo zo­stalo po chrobákoch, požrali chrús­ti. 5 Pre­buďte sa, opil­ci, a plačte, a kvíľte všet­ci, ktorí pijete víno, nad novým vínom slad­kým, pre­tože bude vy­ťaté z vašich úst. 6 Lebo prišiel národ hore na moju zem, moc­ný, a niet mu počtu; jeho zuby sú zubami ľva, a má črenové zuby ľvice. 7 Ob­ráti môj vinič na pus­tinu a môj fík na ráz­gy, olúpe ho docela a od­hodí; jeho letoras­ty obelejú. 8 Kvíľ ako pan­na, opásaná smútočným vrecom, nad mužom svojej mlados­ti! 9 Vy­ťatý bude obet­ný dar obil­ný i liata obeť z domu Hos­podinov­ho; kňazi budú smútiť, svätos­lužob­níci Hos­podinovi. 10 Spus­tošené bude pole, smútiť bude zem, pre­tože spus­tošené bude obilie, vy­schne vín­na šťava, uväd­ne olej. 11 Oráči sa budú stydieť, vinári budú kvíliť, pre pšenicu a pre jačmeň, lebo zhynie žat­va poľa. 12 Vinič uschne, a fík uväd­ne, granát i pal­ma i jab­loň; všet­ky stromy poľa po­schnú, lebo radosť sa bude stydieť a utečie od synov človeka. Kajať sa! Deň Hospodinov je blízko.13 Pre­pášte sa a nariekaj­te, kňazi! Kvíľte, svätos­lužob­níci ol­tára! Voj­dite, nocuj­te v smútočnom vreci, svätos­lužob­níci môj­ho Boha! Pre­tože bude odňatý obet­ný dar obil­ný i liata obeť z domu vášho Boha. 14 Za­sväťte pôst, svolaj­te shromaždenie, shromaždite starších, všet­kých obyvateľov zeme do domu Hos­podina, svoj­ho Boha, a kričte k Hos­podinovi. 15 Beda toho dňa! Lebo je blíz­ko deň Hos­podinov a prij­de od Všemohúceho jako lúpež. 16 Či nebude vy­ťatý po­krm pred našimi očami, z domu nášho Boha radosť a plesanie? 17 Sples­neje zrno pod svojimi hrudami, spust­nú zásobár­ne, zborené budú obil­nice, pre­tože za­han­bí obilie. 18 Oj, ako bude stonať dobytok, ako budú zmätené stáda hoviad, lebo nebude pre ne paše, i stáda drob­ného dobyt­ka budú pykať. 19 K tebe, ó, Hos­podine, volám, lebo oheň žerie pasien­ky pus­tiny, a plameň páli všet­ky stromy poľa. 20 Ešte i poľná zver p­ráh­nuc reve k tebe, pre­tože vy­sch­ly po­toky vôd, a oheň strávil pasien­ky pus­tiny.

RoháčekJoel1