Roháček › 1. Korintským › 13

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Vyvýšenosť lásky.1 Keby som hovoril ľud­skými jazyky aj an­jel­skými, a keby som ne­mal lás­ky, bol by som cven­džiacim kovom alebo zvučiacim zvonom. 2 A keby som mal proroc­tvo a vedel všet­ky tajom­stvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vr­chy prenášal a lás­ky keby som ne­mal, nič nie som. 3 A keby som vy­naložil na dob­ročin­nosť všetko svoje imanie a keby som vy­dal svoje telo, aby som bol upálený, a lás­ky keby som ne­mal, nič mi to ne­pro­spieva. 4 Lás­ka zhovieva, je dob­rotivá; lás­ka nezávidí; lás­ka sa nech­lúbi, nenadúva sa, 5 nechová sa ne­slušne, nehľadá svoj­ho vlast­ného, neroz­horčuje sa, ne­mys­lí na zlé, 6 neraduje sa ne­právos­ti, ale sa spolu raduje prav­de; 7 všet­ko znáša, všet­ko verí, všet­kého sa nadeje, všet­ko ne­sie tr­pez­live. 8 Lás­ka ni­kdy ne­pres­táva. Ale buď proroc­tvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺk­nu; buď veda, bude zmarená. 9 Lebo z čias­t­ky známe a z čias­t­ky prorokujeme; 10 ale keď prij­de to, čo je dokonalé, vtedy to z čias­t­ky bude zmarené. 11 Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, mys­lel som ako dieťa, roz­umoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som det­ské veci. 12 Lebo teraz vidíme v zrkad­le, v záhade, ale po­tom tvárou v tvár; teraz po­znávam z čias­t­ky, ale po­tom po­znám do­konale tak, ako aj som po­znaný. 13 A teraz zo­stáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je lás­ka.