Evanjelický › Rút › 1

Rút

• 1
• 2
• 3
• 4

Elímelechova rodina v Moábsku1 V čase, keď vlád­li sud­covia, na­stal v krajine hlad. Vtedy od­išiel is­tý muž so ženou a s dvomi syn­mi z jud­ského Bet­lehema bývať na moáb­ske stráne. 2 Muž sa volal Elímelech, jeho manžel­ka bola Noémi a jeho dvaja synovia Mach­lón a Kil­jón; boli to Ef­raťania z jud­ského Bet­lehema. Prišli na moáb­ske stráne a os­tali tam bývať. 3 Po­tom zo­mrel Noémin manžel Elímelech, a ona os­tala s obi­dvoma syn­mi. 4 Tí sa oženili s Moáb­kami; jed­na sa volala Orpa a druhá Rút; bývali tam asi desať rokov. 5 Po­tom zo­mreli obaja, Mach­lón i Kil­jón, a ona os­tala bez oboch detí a bez muža. Rút ide so svokrou do Betlehema6 Nato sa po­brala i so svojimi ne­ves­tami a vrátila sa zo strání moáb­skych. Na moáb­skych stráňach sa totiž do­počula, že Hos­podin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7 Po­tom od­išla s oboma ne­ves­tami z mies­ta, na ktorom bola. Pus­tili sa na spiatočnú ces­tu do Jud­ska. 8 Tu po­vedala Noémi obom svojim ne­ves­tám: Choďte, na­vráťte sa každá do domu svojej mat­ky! Hos­podin nech je lás­kavý k vám, ako ste vy boli k zo­snulým i ku mne! 9 Nech vám Hos­podin dá náj­sť spočinutie, každej v dome jej manžela! Nato ich po­boz­kala, a ony sa hlas­no rozp­lakali. 10 Po­vedali jej: Vrátime sa s tebou k tvoj­mu ľudu. 11 Ale Noémi po­vedala: Vráťte sa, dcéry moje, načo by ste šli so mnou. Či môžem mať vo svojom lone ešte synov, ktorí by moh­li byť vašimi mužmi? 12 Vráťte sa, dcéry moje, choďte, už som pri­stará na vy­daj. Ak by som si aj po­mys­lela: Mám nádej! a vy­dala by som sa tej­to noci, a do­kon­ca by som porodila synov, 13 či by ste čakali, až doras­tú? Či by ste sa mali pre­to zdržať a ne­vydať sa? Nie, dcéry moje! Veď moje trápenie je väčšie ako vaše, lebo ruka Hos­podinova sa vy­strela proti mne. 14 Po­tom sa znova na­hlas rozp­lakali. Orpa po­boz­kala svok­ru na roz­lúčku, ale Rút pri nej os­tala. 15 Vtedy Noémi po­vedala: Hľa, tvoja švag­riná sa vrátila k svoj­mu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa za svojou švag­rinou! 16 Ale Rút po­vedala: Nenúť ma opus­tiť ťa a odísť od teba! Lebo kam ty pôj­deš, pôj­dem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom! 17 Kde ty zo­mrieš, zo­mriem i ja, a tam chcem byť po­chovaná! Tak nech mi učiní Hos­podin, ba nech ešte pri­dá: len sm­rť ma roz­lúči s tebou! 18 Keď Noémi videla, že si pev­ne zau­mienila ísť s ňou, pre­stala ju pre­hovárať. 19 Po­tom obe šli, až došli do Bet­lehema. Keď došli do Bet­lehema, vzrušilo sa pre ne celé mes­to. Ženy sa spytovali: Je to Noémi? 20 A ona im po­vedala: Ne­volaj­te ma Noémi! Volaj­te ma Márá, lebo Všemohúci mi spôsobil mnoho tr­p­kos­ti. 21 Pl­ná som od­išla, ale Hos­podin ma vrátil prázd­nu. Prečo ma voláte Noémi? Veď Hos­podin ma ponížil, Všemohúci uviedol na mňa nešťas­tie. 22 Tak sa Noémi na­vrátila z moáb­skych strání so svojou ne­ves­tou, Moáb­kou Rút. Do Bet­lehema došli na začiat­ku žat­vy jačmeňa.