Evanjelický5. Mojžišova1

5. Mojžišova

Deuteronomium

Spomienka na putovanie púšťou a na neposlušnosť Izraela1 Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Iz­raelu za Jor­dánom na púšti, v Arábe na­proti Súfu, medzi Páránom a Tófelom, Lábánom, Chacérótom a Dí-Záhábom. 2 Od Chórebu cez Séír­ske po­horie až po Kádeš-Bar­néu je jedenásť dní ces­ty. 3 V štyrid­siatom roku, v pr­vý deň jedenás­teho mesiaca po­vedal Mojžiš Iz­rael­com všet­ko, čo mu pre nich pri­kázal Hos­podin, 4 keď v Ed­rei porazil amorej­ského kráľa Síchóna, ktorý býval v Chešbóne, a bášán­ského kráľa Óga, ktorý býval v Aštaróte. 5 Za Jor­dánom, v Moábe začal Mojžiš vy­svetľovať ten­to zákon: 6 Hos­podin, náš Boh, nám tak­to hovoril na Chórebe: Do­sť dlho ste po­bud­li pri tom­to vr­chu. 7 Ob­ráťte sa a vy­daj­te na ces­tu! Choďte do amorej­ských hôr a ku všet­kým obyvateľom v Arábe, na po­horí i v Nížine , v Negebe i na mor­skom po­breží, do Kanaánu, k Libanonu až po Veľrieku, po rieku Euf­rat! 8 Hľa, dal som vám krajinu! Vstúp­te do nej a zauj­mite krajinu, o ktorej Hos­podin pri­sahal vašim ot­com Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi, že ju dá im aj po­tom­stvu po nich. 9 Vtedy som vám po­vedal: Ja sám ne­vládzem znášať starosť o vás. 10 Hos­podin, váš Boh, vás tak rozm­nožil, že dnes vás je tak mnoho ako hviezd na nebi. 11 Nech Hos­podin, Boh vašich ot­cov, vás rozm­noží na tisíck­rát toľko, ako vás je, a nech vás požeh­ná, ako vám za­sľúbil! 12 Ako môžem sám znášať vaše bremeno, vašu ťar­chu a vaše spory?! 13 Pri­veďte si múd­rych, roz­um­ných a skúsených mužov z vašich kmeňov. Po­stavím vám ich na čelo. 14 A vy ste mi od­povedali: Dob­rý je ná­vrh, ktorý za­mýšľaš uskutočniť! 15 Po­tom som vzal náčel­níkov vašich kmeňov, mužov múd­rych a skúsených, a dal som vám ich za náčel­níkov ako tisíc­nikov, stot­níkov, päťdesiat­nikov a desiat­nikov a za úrad­níkov pre vaše kmene. 16 Vašim sud­com som v tom čase pri­kázal: Vy­počuj­te svojich súk­meňov­cov a súďte spravod­livo, či už má nie­kto spor so súk­meňov­com alebo s cudzin­com. 17 Neber­te ohľad na osobu pri súde, vy­počuj­te tak malého ako veľkého, neboj­te sa ni­koho, lebo súd pat­rí Bohu! A čo vám bude priťažké, pred­ložte mne, a ja to vy­počujem. 18 Tak som vám vtedy pri­kázal všet­ko, čo máte konať. 19 Po­tom sme sa vy­dali na ces­tu od Chórebu a putovali sme celou tou veľkou a strašnou púšťou, ktorú ste videli na ces­te do amorej­ských hôr, ako nám pri­kázal Hos­podin, náš Boh, a došli sme po Kádeš - Bar­néu. 20 Vtedy som vám po­vedal: Došli ste k amorej­ským horám, ktoré nám dáva Hos­podin, náš Boh. 21 Hľa, Hos­podin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou! Vy­stúp, za­ber ju, ako ti hovoril Hos­podin, Boh tvojich ot­cov! Neboj sa a ne­strachuj! 22 Vtedy ste všet­ci pri­stúpili ku mne a po­vedali ste: Pošlime pred sebou mužov; oni nám pre­skúmajú krajinu a podajú nám správu o ces­te, ktorou máme ísť, i o mes­tách, do ktorých máme vstúpiť. 23 Páčilo sa mi to a vy­bral som spomedzi vás dvanásť mužov, z každého kmeňa jed­ného. 24 Tí sa ob­rátili a vy­stúpili na po­horie, prišli po údolie Eškól a pre­skúmali ho. 25 Vzali so sebou z plodín tej krajiny, donies­li ich k nám a podali nám správu. Po­vedali: Dob­rá je krajina, ktorú nám dáva Hos­podin, náš Boh! 26 Ale nech­celi ste vy­stúpiť a priečili ste sa roz­kazu Hos­podina, svoj­ho Boha; 27 re­ptali ste a hovorili ste po svojich stanoch: Pre­tože nás nenávidel Hos­podin, vy­viedol nás z Egyp­ta, aby nás vy­dal do rúk Amorej­com, a tak aby nás vy­hubil. 28 Kam to ideme? Naši bratia nám vzali od­vahu, keď po­vedali: Ľud je väčší a vy­šší ako my, mes­tá sú veľké, opev­nené až po nebo, a videli sme tam aj Anákov­cov. 29 Vtedy som vám po­vedal: Neľakaj­te sa, ani sa ich neboj­te! 30 Hos­podin, váš Boh, ktorý ide pred vami, sám bude bojovať za vás, cel­kom tak, ako robil s vami pred vašimi očami v Egyp­te 31 a na púšti. Tam si videl, ako ťa Hos­podin, tvoj Boh, niesol, ako si človek ne­sie syna, celou ces­tou, ktorou ste putovali, až kým ste ne­prišli na toto mies­to. 32 Na­priek tomu ste ne­verili Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, 33 ktorý šiel ces­tou pred vami vy­hliad­nuť vám mies­to, kde by ste sa utáborili: cez noc v ohni a cez deň v ob­laku, aby vám ukázal ces­tu, ktorou máte ísť. 34 Keď však počul Hos­podin vaše slová, roz­hneval sa a pri­sahal: 35 Ni­kto z tých­to mužov toh­to zlého po­kolenia ne­uvidí dob­rú krajinu, o ktorej som pri­sahal, že ju dám vašim ot­com, 36 ok­rem Káleba, syna Jefun­neho; on ju uvidí a jemu i jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bol cel­kom od­daný Hos­podinovi. 37 Aj na mňa sa na­hneval Hos­podin pre vás a riekol: Ani ty tam ne­voj­deš! 38 Józua, syn Núnov, ktorý je v tvojej službe, tam voj­de; jeho po­vzbuď, on roz­delí Iz­raelu dedičs­tvo. 39 Vaše deti, o ktorých ste hovorili, že budú korisťou, a vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoz­návajú dob­ré od zlého, oni ta voj­dú; im ju dám a oni ju zauj­mú. 40 Vy sa však ob­ráťte a po­hnite smerom na púšť ces­tou k Čer­venému moru. 41 Vtedy ste mi od­povedali. Pre­hrešili sme sa proti Hos­podinovi. Vy­stúpime a budeme bojovať, cel­kom tak, ako nám roz­kázal Hos­podin, náš Boh! Po­tom ste sa opásali každý svojím bojovým náčiním a naz­dávali ste sa, že je ľah­ké vy­stúpiť na po­horie. 42 Vtedy mi riekol Hos­podin: Po­vedz im: Ne­vy­stupuj­te a nebojuj­te, lebo ja nie som upro­stred vás; ináč utr­píte porážku od svojich ne­priateľov! 43 Po­vedal som vám to, no ne­počúvali ste, ale vzop­reli ste sa roz­kazu Hos­podinov­mu a trúfalo ste vy­stúpili na po­horie. 44 Vtedy vy­šli proti vám Amorej­ci, ktorí bývali na tom po­horí, prena­sledovali vás ako včely a roz­háňali vás od Séíru až po Chor­mu. 45 Keď ste sa vrátili, plakali ste pred Hos­podinom, ale Hos­podin ne­počúval váš hlas a ne­na­klonil k vám ucho. 46 Pre­to ste zo­stali v Kádeši práve tak dl­ho, ako ste tam bývali.