Evanjelický2. Samuelova1

2. Samuelova

Zvesť o Saulovej a Jonatánovej smrti1 Po Sau­lovej smr­ti, keď Dávid porazil Amálékov, vrátil sa a zo­stal dva dni v Cik­lagu. 2 Ale na tretí deň prišiel zo Sau­lov­ho tábora muž s roz­tr­hnutým rúchom a s pr­sťou na hlave. Keď došiel k Dávidovi, padol na zem a po­klonil sa. 3 Dávid sa ho opýtal: Od­kiaľ pri­chádzaš? Od­povedal mu: Za­chránil som sa z iz­rael­ského tábora. 4 Nato mu Dávid po­vedal: Čo sa to stalo? Roz­povedz! On od­povedal: Ľud ušiel z boja a mnohí z ľudu pad­li a po­mreli. Zo­mrel aj Saul a jeho syn Jonatán. 5 Dávid po­vedal mláden­covi, ktorý mu to oznámil: Ako vieš, že zo­mrel Saul a jeho syn Jonatán? 6 Mládenec, ktorý mu to oznamoval, od­povedal: Náhodou som sa do­stal na vrch Gil­bóa, a hľa, Saul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazd­ci ho už do­háňali. 7 Keď sa ob­zrel do­zadu, uvidel ma a za­volal na mňa. Ja som mu od­povedal: Tu som. 8 I po­vedal mi: Kto si? Od­povedal som mu: Som Amálékovec. 9 Vtedy mi po­vedal: Pri­stúp ku mne a zabi ma, lebo ma za­chvátil smr­teľný zá­vrat, ale život je ešte vo mne. 10 Tak som k nemu pri­stúpil a za­bil som ho, lebo som vedel, že svoj pád ne­prežije. Po­tom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a náramok, ktorý mal na ramene, a priniesol som ich sem svoj­mu pánovi. 11 Nato Dávid chytil svoje šaty a roz­tr­hol ich, podob­ne i všet­ci mužovia, ktorí boli s ním. 12 Smútili, plakali a pos­tili sa až do večera pre Sau­la a jeho syna Jonatána aj pre ľud Hos­podinov, aj pre dom Iz­raela, pre­tože pad­li mečom. 13 Dávid sa pýtal mláden­ca, ktorý mu to oznámil: Od­kiaľ si? On od­povedal: Som synom cudzin­ca, muža Amálékov­ca. 14 Dávid mu po­vedal: Ako si sa opovážil vy­strieť ruku a za­biť po­mazaného Hos­podinov­ho? 15 Nato Dávid za­volal jed­ného z mláden­cov a roz­kázal: Pri­stúp a obor sa na neho! Ten ho zrazil tak, že zo­mrel. 16 Dávid mu ešte pri­volal: Tvoja krv na tvoju hlavu, lebo tvoje vlast­né ús­ta ťa usvedčili, keď si po­vedal: Ja som usmr­til po­mazaného Hos­podinov­ho. Dávidov žalospev nad Saulom a Jonatánom17 Vtedy Dávid za­spieval ten­to žalo­spev nad Sau­lom a nad jeho synom Jonatánom 18 a pri­kázal, aby ho Júdej­cov na­učili ako Pieseň o luku; ten je na­písaný v Knihe úp­rim­ného: 19 Oz­doba tvoja, Iz­rael, na tvojich výšinách po­bitá, ó, ako pad­li bohatieri! 20 Ne­oz­namuj­te to v Gate, neroz­hlasuj­te po uliciach Aškelónu, aby sa ne­tešili dcéry Filištín­cov a nejasali dcéry ne­ob­rezan­cov. 21 Vy, vr­chy Gil­bóy, nech nieto na vás rosy ani dažďa, ani vzlínania vlahy z polí, bo tam bol po­hodený štít bohatierov, štít Sau­lov olejom ne­pomazaný. 22 Luk Jonatánov sa ne­od­vracal od krvi po­bitých a od tiel hr­dinov a prázd­ny ne­vracal sa Sau­lov meč. 23 Saul a Jonatán, ktorí sa ľúbili, milí si boli v živote, ni sm­rťou nedali sa roz­lúčiť. Nad or­lov boli rých­lejší, nad levov boli sil­nejší. 24 Vy, dcéry Iz­raela, oplačte Sau­la, ktorý vás ob­liekal v pur­pur a skvost, ktorý vám zlaté oz­doby kládol na šaty. 25 Ó, ako pad­li bohatieri upro­stred boja! Jonatán na tvojich výšinách za­bitý. 26 Bôľno mi za tebou, brat môj Jonatán. Bol si mi pre­milý, tvoja lás­ka mi bola záz­račná, bola nad lás­ku žien. 27 Ó, ako pad­li bohatieri a po­hynuli nás­troje boja!