Evanjelický › 1. Mojžišova › 2

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

1 Tak boli do­končené nebesá i zem a všet­ky ich voje. 2 Na sied­my deň Boh do­končil svoje dielo, ktoré konal; na sied­my deň si od­počinul od všet­kého diela, ktoré vy­konal. 3 Nato Boh požeh­nal sied­my deň a po­svätil ho, lebo v ňom si od­počinul od všet­kého diela, ktoré stvorením začal konať. 4 Tak vznik­li nebesá a zem, keď boli stvorené. Toho času, keď Hos­podin Boh učinil zem a nebo - Druhá správa o stvorení. O raji5 a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerá­stla, pre­tože Hos­podin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby ob­rábal pôdu, 6 len spod­ná voda vy­stupovala zo zeme a za­vlažovala celý po­vrch pôdy, 7 vtedy Hos­podin Boh stvár­nil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do noz­dier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. 8 Po­tom Hos­podin Boh vy­sadil na východe záh­radu v Édene a po­stavil tam človeka, ktorého utvoril. 9 Hos­podin Boh dal zo zeme vy­rásť všelijakým stromom, lákavým na po­hľad a dob­rým na jedenie, aj stromu života upro­stred záh­rady, aj stromu po­znania dob­ra a zla. 10 Z Édenu vy­tekala rieka, aby za­vlažovala záh­radu, a od­tiaľ sa roz­deľovala na štyri ramená. 11 Meno jed­ného je Píšón; ono tečie okolo celej krajiny Chavíla, kde sa na­chádza zlato. 12 Zlato z onej krajiny je vzác­ne; tam sa na­chádza aj bdéli­ová živica a drahokam ónyx. 13 Druhá rieka sa volá Gíchón; tá tečie okolo krajiny Kúš. 14 Tretia rieka sa volá Chid­dekela; tá tečie východ­ne od Asýrie. Štvr­tá rieka je Euf­rat. 15 Hos­podin Boh vzal človeka a vo­viedol ho do záh­rady Éden, aby ju ob­rábal a strážil. Boží príkaz16 Po­tom Hos­podin Boh roz­kázal človeku: Zo všet­kých stromov záh­rady smieš jesť, 17 ale zo stromu po­znania dob­ra a zla ne­smieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, is­tot­ne zo­mrieš. Stvorenie ženy18 Po­tom riekol Hos­podin Boh: Nie je dob­ré človeku byť osamote. Dám mu po­moc, ktorá mu bude roveň. 19 Vtedy Hos­podin Boh utvoril zo zeme všet­ku poľnú zver i všet­ko nebes­ké vtác­tvo a pri­viedol ich k človeku, aby videl, ako ich na­zve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho na­zve človek. 20 A človek po­menoval všetok dobytok, nebes­ké vtác­tvo i všet­ku poľnú zver. Ale pre človeka nenašiel po­moc, ktorá by mu bola roveň. 21 Vtedy Hos­podin Boh do­pus­til na človeka tvr­dý spánok; keď za­spal, vy­ňal mu jed­no reb­ro a jeho mies­to uzav­rel mäsom. 22 Z reb­ra, ktoré Hos­podin Boh vy­ňal človeku, utvoril ženu a pri­viedol ju k človeku. 23 Nato po­vedal človek: Toto je už kosť z mojich kos­tí a telo z môj­ho tela. Bude sa volať mužena, lebo je z muža vzatá. 24 Pre­to muž opus­tí svoj­ho otca i svoju mat­ku a priľne k svojej žene a budú jed­ným telom. 25 Obaja však boli na­hí, človek i jeho žena, ale nehan­bili sa.