Evanjelický › Malachiáš › 1

Malachiáš

• 1
• 2
• 3

Božia láska k Izraelu1 Výrok. Hos­podinovo slovo k Iz­raelu pro­stred­níc­tvom Malachiáša. 2 Miloval som vás, hovorí Hos­podin. Vy sa však spytujete: Čím si nám do­kázal lás­ku? Či Ézav nebol Jákobovi bratom? - znie výrok Hos­podinov - a pred­sa som miloval Jákoba, 3 ale Ézava som nenávidel. Pre­to som jeho vr­chy zmenil na pu­statinu a jeho dedičs­tvo dal step­ným šakalom. 4 Ak Edóm vraví: Sme znivočení, avšak znovu vy­stavíme roz­valiny, tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Oni môžu stavať, ale ja budem rúcať! Po­tom ich na­zvú Územím bez­božnos­ti a Ľudom, na ktorý sa Hos­podin večne hnevá. 5 Keď to uvidíte na vlast­né oči, i sami vy­znáte: Veľký je Hos­podin až za hranice Iz­raela. Výčitka nehodným kňazom6 Syn si ctí ot­ca, sluha svoj­ho pána. Ak som ja Ot­com, kde je úc­ta voči mne? Ak som ja Pánom, kde je bázeň predo mnou? - spytuje sa Hos­podin moc­nos­tí vás, kňazov, ktorí opo­vr­hujete mojím menom, a pred­sa sa spytujete: Ako opo­vr­hujeme Tvojím menom? 7 Na môj ol­tár prinášate poškvr­nený chlieb, a spytujete sa: Čím sme ho poškvr­nili? Tým, že hovoríte: Hos­podinovým obet­ným stolom možno opo­vr­hovať. 8 Keď prinášate slepé ako obeť, nie je na tom nič zlé? Keď prinášate krívajúce a choré, nie je na tom nič zlé? Zanes to svoj­mu mies­to­držiteľovi! Či sa mu za­páčiš? Či ti pre­ukáže priazeň? - hovorí Hos­podin moc­nos­tí. 9 A teraz si na­kloňte Boha, aby sa zmiloval nad na­mi! Vaše ruky to za­vinili, či vám pre­ukáže priazeň? - vraví Hos­podin moc­nos­tí. 10 Kiežby nie­kto z vás za­vrel dvere, aby ste nezažíhali nadar­mo oheň na mojom ol­tári! Ne­mám záľuby vo vás - vraví Hos­podin moc­nos­tí - ani obet­ný dar z vašej ruky si ne­obľúbim. 11 Lebo od východu sln­ka až po jeho západ je veľké moje meno medzi národ­mi, a na každom mies­te prinášajú môj­mu menu kadid­lo a čis­tú obeť. Lebo veľké je moje meno medzi národ­mi - vraví Hos­podin moc­nos­tí. 12 Vy ho však znes­väcujete tým, že hovoríte: Stôl Pánov je poškvr­nený, a čo sa naň donáša, je opo­vr­hnutý po­krm! 13 Hovoríte: Hľa, aká námaha! opo­vr­hujete tým - vraví Hos­podin moc­nos­tí - a prinášate ulúpené, krívajúce a choré ako obet­ný dar, a ja to mám so záľubou prijať z vašej ruky? - vraví Hos­podin. 14 Zlorečený je klamár, ktorý má v stáde sam­ca, sľúbi ho, a pred­sa obetuje Pánovi, čo je chyb­né. Veď ja som veľký Kráľ - vraví Hos­podin moc­nos­tí - a moje meno je hroz­né medzi národ­mi.