Evanjelický › 2. Jánov › 1

2. Jánov

• 1

Pozdrav1 (Ja) starší - vy­volenej Kýrii a jej deťom, ktorých nielen ja, ale aj všet­ci, ktorí po­znali prav­du, oprav­divo milujeme, 2 a to pre prav­du, čo zo­stáva v nás a s nami bude naveky. 3 Milosť, milo­sr­den­stvo a po­koj od Boha Otca a od Ježiša Kris­ta, Ot­cov­ho Syna, buď s nami v prav­de a lás­ke! Bratská láska4 Veľmi som sa za­radoval, že som medzi tvojimi deťmi našiel také, čo chodia v prav­de, ako sme prijali pri­kázanie od Ot­ca. 5 A teraz, Kýria, nie ako by som ti písal nové pri­kázanie, ale to, čo sme mali od počiat­ku, prosím ťa: miluj­me sa vo­spolok! 6 A to je lás­ka, aby sme chodili podľa Jeho pri­kázaní. A to je pri­kázanie, ako ste počuli od počiat­ku, aby ste chodili v ňom. Výstraha pred falošnými prorokmi7 Lebo mnohí zvod­covia vy­šli do sveta, ktorí ne­vyz­návajú Ježiša ako Kris­ta, ktorý prišiel v tele; to sú ten zvod­ca a an­ti­krist. 8 Maj­te sa na po­zore, aby ste ne­stratili, na čom sme pracovali, ale aby ste do­stali ú­pl­nú od­menu. 9 Ktokoľvek za­chádza ďalej a nezos­táva v učení Kris­tovom, ne­má Boha; kto zo­stáva v učení, ten má aj Otca aj Syna. 10 Ak nie­kto pri­chádza k vám a ne­prináša toto učenie, ne­prij­mite ho do domu, ani ho ne­po­zdravuj­te; 11 lebo kto ho po­zdravuje, podieľa sa na jeho zlých skut­koch. Dokončenie12 Mnoho by som vám mal písať, ale nech­cel som to (urobiť) na papieri a čer­nid­lom, no dúfam, že prídem k vám a po­hovoríme si tvárou v tvár, aby naša radosť bola ú­pl­ná. 13 Po­zdravujú ťa deti tvojej vy­volenej ses­try. [Amen.]