Ekumenický › Zjavenie › 4

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Nebeská bohoslužba1 Po­tom som videl: Hľa, ot­vorené dvere na nebi a pr­vý hlas, ktorý som počul ako hlas poľnice, mi hovoril: Vy­stúp sem a ukážem ti, čo sa má po tom­to diať. 2 Hneď som bol vo vy­tržení ducha, a hľa, na nebi stál trón a na tróne nie­kto sedel. 3 Podobal sa jas­pisu a kar­ne­olu. Nad trónom sa klenula dúha na po­hľad podob­ná smarag­du. 4 Okolo trónu bolo dvad­saťštyri trónov a na trónoch sedelo dvad­saťštyri starších, odetých do bieleho rúcha a so zlatými ven­cami na hlavách. 5 Z trónu vy­chádzali bles­ky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem oh­nivých lámp, čo je sedem Božích duchov, 6 a pred trónom bolo akoby sk­lenené more podob­né krištáľu. 7 Pr­vá bytosť bola podob­ná levovi, druhá bytosť bola podob­ná býkovi, tretia bytosť mala akoby ľud­skú tvár a štvr­tá bytosť bola podob­ná letiacemu or­lovi. 8 Každá z týchto štyroch bytos­tí mala po šesť krídel; do­okola i zvnút­ra boli pl­né očí a bez pre­stania vo dne i v noci volali: Svätý, svätý, svätý Pán, Boh, Všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde. 9 A vždy, keď tie bytos­ti vzdajú slávu, česť a vďaku tomu, čo sedí na tróne a žije na veky vekov, 10 tých dvad­saťštyri starších padá pred tým, čo sedí na tróne a klaňajú sa tomu, čo žije na veky vekov. Svoje ven­ce hádžu pred trón a hovoria: 11 Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všet­ky veci a z tvojej vôle boli a sú stvorené.