Ekumenický › Zjavenie › 19

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

1 Po tých­to veciach som počul akoby mohut­ný hlas veľkého zá­stupu v nebi, ktorý volal: Haleluja! Spása, sláva a moc nášmu Bohu, 2 lebo jeho súdy sú prav­divé a spravod­livé; veď od­súdil veľkú ne­vies­t­ku, ktorá svojím smils­tvom pri­vied­la zem do záhuby a po­mstil sa za krv svojich služob­níkov preliatu jej rukami. 3 A druhý raz volali: Haleluja! Dym z nej vy­stupuje na veky vekov. 4 Nato pad­li dvad­siati štyria starší a štyri bytos­ti na kolená, klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: Amen. Haleluja! Baránkova svadobná hostina5 Od trónu za­znel hlas: Chváľte nášho Boha, všet­ci jeho služob­níci, tí, čo sa ho bojíte, malí i veľkí! 6 Počul som akoby hlas veľkého zá­stupu, ako hukot množs­tva vôd, a ako dunenie mohut­ných hromov, ktorý volal: Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. 7 Raduj­me sa, plesaj­me a vzdávaj­me mu slávu, lebo nadišla Barán­kova svad­ba a jeho ne­ves­ta sa pri­pravila. 8 Bolo jej do­volené ob­liecť sa do čis­tého žiariaceho kmen­tu — lebo tým kmen­tom sú spravod­livé skut­ky svätých. 9 Po­vedal mi: Na­píš: Blaho­slavení sú tí, čo sú po­volaní na Barán­kovu svadob­nú hos­tinu. A doložil: Toto sú prav­divé Božie slová. 10 I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi po­vedal: Stráň sa toho! Som iba služob­ník ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedec­tvo. Bohu sa klaňaj! Ježišovo svedec­tvo je totiž duch proroc­tva. Jazdec na bielom koni11 Videl som ot­vorené nebo a v ňom bieleho koňa; ten, čo sedel na ňom, sa volal Ver­ný a Prav­divý; súdi a bojuje spravod­livo. 12 Jeho oči boli ako plameň ohňa, na hlave mal mnoho diadémov; na­písané mal meno, ktoré ne­poz­ná nik, iba on. 13 Ob­lečený bol do plášťa zmáčaného kr­vou a jeho meno bolo Božie Slovo. 14 Nebes­ké voj­ská ho sprevádzajú na bielych koňoch, ob­lečené do bieleho čis­tého kmen­tu. 15 Z úst mu vy­chádza os­trý meč, aby ním bil národy. Bude nad nimi vlád­nuť želez­nou ber­lou a sám bude šliapať lis s vínom roz­horčeného hnevu všemohúceho Boha. 16 Na plášti a na bed­rách má na­písané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. 17 Po­tom som videl jed­ného an­jela stáť v slnku. Mohut­ným hlasom skríkol na všet­ky vtáky, ktoré leteli stredom neba: Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hos­tinu, 18 aby ste jed­li telá kráľov, telá voj­vod­cov, telá moc­nárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, i telá všet­kých, slobod­ných i ot­rokov, malých i veľkých. 19 A videl som šel­mu i kráľov zeme aj ich voj­ská zhromaždené do boja proti tomu, čo sedel na koni, i proti jeho voj­sku. 20 Ale šel­ma bola zajatá a s ňou i falošný prorok, ktorý robil pred ňou znamenia a nimi zvádzal tých, čo prijali znak šel­my a ktorí sa klaňali jej ob­razu. Oboch hodili zaživa do oh­nivého jazera, horiaceho sírou. 21 Os­tat­ní boli po­zabíjaní mečom, ktorý vy­chádzal z úst jazd­ca. A všet­ky vtáky sa na­sýtili z ich tiel.