Ekumenický › Zjavenie › 16

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Čaše Božieho hnevu1 Po­tom som počul mohut­ný hlas z chrámu, ktorý hovoril sied­mim an­jelom: Choďte a vy­lej­te na zem sedem čiaš Božieho hnevu. 2 Od­išiel pr­vý an­jel a vy­lial svoju čašu na zem: na ľuďoch, ktorí mali znak šel­my a ktorí sa klaňali jej ob­razu, sa po­vy­hadzovali zhub­né a zlé vredy. 3 Druhý vy­lial svoju čašu na more: more sa zmenilo na krv, ktorá vy­zerala ako z mŕtveho, a za­hynulo všet­ko, čo žilo v mori. 4 Tretí an­jel vy­lial svoju čašu na rieky a na pramene vôd: zmenili sa na krv. 5 A počul som volať an­jela vôd: Spravod­livý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak roz­súdil, 6 lebo oni prelievali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; za­slúžili si to! 7 A počul som, ako ol­tár volal: Áno, Pane, Bože všemohúci, prav­divé a spravod­livé sú tvoje súdy. 8 Štvr­tý vy­lial svoju čašu na sln­ko: a bola mu daná moc páliť ľudí ohňom. 9 Ľudí spaľovala veľká horúčava a oni sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami, no nekajali sa, aby mu vzdali slávu. 10 Piaty vy­lial svoju čašu na trón šel­my: jej kráľov­stvo stem­nelo. Od boles­ti si hrýz­li jazyky 11 a rúhali sa nebes­kému Bohu pre svoje boles­ti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skut­kov. 12 Šies­ty vy­lial svoju čašu na veľkú rieku Euf­rat: jej voda vy­sch­la, aby bola pri­pravená ces­ta kráľom od východu sln­ka. 13 Videl som troch nečis­tých duchov, ako žaby vy­chádzať z tlamy draka, ako aj z tlamy šel­my a z úst falošného proroka. 14 To sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia. Vy­chádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň všemohúceho Boha. 15 Hľa, pri­chádzam ako zlodej. Blaho­slavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil na­hý a ne­videli jeho han­bu. 16 Zhromaždil ich na mies­te, ktoré sa po heb­rej­sky volá Har­magedón. 17 Sied­my vy­lial svoju čašu na vzduch. A z chrámu od trónu vy­šiel mohut­ný hlas, ktorý hovoril: Stalo sa! 18 Na­sledovali bles­ky, zvuky, hromy a veľké zeme­trasenie, akého nebolo od­vtedy, čo je človek na zemi — také veľké bolo zeme­trasenie. 19 A veľké mes­to sa roz­pad­lo na tri čas­ti a mes­tá národov pad­li. Boh si spomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svoj­ho roz­horčeného hnevu. 20 Všet­ky os­trovy zmiz­li a ani vr­chov už nebolo. 21 Z neba padali na ľudí veľké krúpy ťažké ako cen­ty. Ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto rana bola veľmi veľká.