Ekumenický › Židom › 9

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Pozemská a nebeská svätyňa1 Teda aj pr­vá zmluva mala boho­služob­né pred­pisy a po­zem­skú svätyňu. 2 Bol zhotovený pr­vý stan, v ktorom bol sviet­nik, stôl a pred­kladané chleby. Nazýva sa svätyňou. 3 Za druhou oponou bol stan, ktorý sa volá svätyňa svätých. 4 K nej pat­ril zlatý kadid­lový ol­tár, ar­cha zmluvy, ob­ložená zo všet­kých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vy­pučala, a tabule zmluvy. 5 Nad ňou boli cherubi slávy, ktorí za­tieňovali zľutov­nicu. O tom teraz pod­rob­ne ne­treba hovoriť. 6 Od­kedy je to tak­to za­riadené, stále vchádzajú do pr­vého stanu kňazi, ktorí tam konajú boho­službu. 7 Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez kr­vi, ktorú prináša za svoje prie­stup­ky a za prie­stup­ky ľudu. 8 Tak­to Duch Svätý naz­načuje, že kým stojí pr­vý stan, nie je ešte ot­vorená ces­ta do svätyne. 9 To je prirov­nanie pre terajší čas, keď sa prinášajú dary a obety, ktoré ne­môžu vo svedomí urobiť do­konalým toho, kto koná boho­službu; 10 spočívajú iba v pokrmoch, nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú len von­kajšie pred­pisy, ktoré platia do času náp­ravy. 11 Keď však prišiel Kris­tus, veľkňaz budúceho dob­ra, cez väčší a do­konalejší stan, zhotovený nie rukou, čiže nie z tohto stvoreného sveta, 12 raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlast­nou kr­vou, a tak zís­kal večné vy­kúpenie. 13 Veď ak už po­kropenie kr­vou capov a býkov a popol z jalovice po­sväcuje poškvr­nených, aby boli teles­ne čis­tí, 14 o to viac krv Kris­ta, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako ne­poškvr­nenú obetu, očis­tí nám svedomie od mŕt­vych skut­kov, aby sme moh­li slúžiť živému Bohu. 15 A pre­to je pro­stred­níkom novej zmluvy, aby pri­sľúbenie večného dedičs­tva do­siah­li všet­ci, čo sú po­volaní — lebo pod­stúpil sm­rť, aby ich vy­kúpil z previnení spáchaných počas pr­vej zmluvy. 16 Tam, kde je závet, musí sa do­kázať sm­rť toho, kto ho utvoril. 17 Len závet zo­mrelých je plat­ný, nie je však plat­ný, kým žije ten, čo ho urobil. 18 Pre­to ani pr­vá zmluva nebola uzav­retá bez kr­vi. 19 Lebo keď Mojžiš oznámil celému ľudu všet­ky pri­kázania, podľa zákona vzal krv teliat a capov, vodu, šar­látovú vlnu a yzop a po­kropil samu knihu i všetok ľud, 20 hovoriac: Toto je krv zmluvy, ktorú nariadil pre vás Boh. 21 Podob­ne po­kropil kr­vou aj stan a všet­ko boho­služob­né náčinie. 22 Tak­to sa podľa zákona skoro všet­ko očisťuje kr­vou a bez preliatia krvi niet od­pus­tenia. Odstránenie hriechu Kristovou obetou23 Bolo ne­vy­hnut­né takým­to spôsobom očisťovať na­podobeniny nebes­kých vecí, no samy nebes­ké veci treba očisťovať lepšími obetami. 24 Veď Kris­tus ne­vošiel do svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predob­razom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. 25 Ani nie pre­to, aby samého seba viac­krát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou kr­vou. 26 Veď ináč by bol musel od založenia sveta tr­pieť mnohok­rát. On sa však zjavil teraz na kon­ci vekov, raz a navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. 27 A ako každý človek umiera len raz a po­tom bude súd, 28 tak aj Kris­tus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.