EkumenickýŽidom12

Židom

Pánova výchova1 Pre­to aj my, ob­klopení takým veľkým zá­stupom sved­kov, od­hoďme všet­ku príťaž a hriech, čo nás opan­táva a vy­trvaj­me v behu, ktorý máme pred sebou. 2 Upieraj­me zrak na Ježiša, pôvod­cu a za­vršovateľa našej viery. Mies­to rados­ti, ktorá sa mu ponúkala, pre­tr­pel muky na kríži, po­hr­dol po­tupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu. 3 Mys­lite na toho, ktorý zniesol od hriešnikov voči sebe také protirečenie, aby ste ne­ochabovali a ne­klesali na duchu. 4 V boji proti hriechu ste ne­od­porovali až do kr­vi. 5 A za­bud­li ste na po­vzbudenie, ktoré sa vám pri­hovára ako synom: Syn môj, ne­pohŕdaj Pánovou výchovou, ani ne­klesaj, keď ťa kar­há, 6 lebo koho Pán miluje, toho prís­ne vy­chováva a tres­tá každého, koho prijíma za syna. 7 Vy­trvaj­te v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami za­ob­chádza ako so syn­mi. A ktorého syna otec ne­vychováva prís­ne? 8 Ak ste bez takej výchovy, akú pod­stupujú všet­ci, po­tom nie ste synovia, ale ako ne­manžel­ské deti. 9 Veď aj naši teles­ní ot­covia boli prís­nymi vy­chovávateľmi a vážili sme si ich. Vari sa ne­pod­riadime omnoho viac Ot­covi duchov, aby sme mali život? 10 Ot­covia nás krát­ky čas vy­chovávali prís­ne a tak, ako sa im to videlo dob­ré, no on nás vy­chováva pre naše dob­ro, aby sme mali účasť na jeho svätos­ti. 11 Prav­da, nijaká prís­na výchova v tejto chvíli sa nez­dá radost­ná, ale tr­p­ká; ne­skôr však prináša ovocie po­koja a spravod­livos­ti tým, ktorých vy­cvičila. 12 Pre­to vzpružte ochab­nuté ruky a pod­lomené kolená 13 a vaše nohy nech kráčajú po priamych chod­níkoch, aby sa to, čo je chromé, ú­pl­ne ne­vykĺbilo, ale skôr uzdravilo. Varovanie pred odmietnutím Božej milosti14 Usiluj­te sa o pokoj so všet­kými a o posvätenie, bez ktorého ni­kto ne­uvidí Pána. 15 Dbaj­te o to, aby ni­kto ne­premeškal Božiu milosť, aby ne­vyrás­tol nijaký koreň hor­kos­ti, čo by spôsobil zmätok a mnohých na­kazil. 16 Nech ni­kto nie je ne­mrav­ný ani bez­božný ako Ézav, ktorý za jediné jed­lo predal svoje pr­voroden­stvo. 17 Veď viete, že aj keď ne­skôr túžil zdediť požeh­nanie, bol od­miet­nutý a už nenašiel možnosť náp­ravy, hoci ju s plačom hľadal. 18 Ne­prib­lížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, k temnote alebo búr­ke, 19 ani k hlasu poľnice a zvuku slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby im viac ne­znelo slovo. 20 Ne­moh­li totiž zniesť príkaz: Ak sa čo i len zviera dot­kne vr­chu, nech je ukameňované. 21 A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš po­vedal: Som vy­ľakaný a trasiem sa. 22 No vy ste sa pri­blížili k vrchu Si­onu a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k desaťtisícom an­jelov, k veľkolepej sláv­nos­ti, 23 k zhromaždeniu pr­vorodených, ktorí sú za­písaní v nebi, k Bohu, sud­covi všet­kých, k duchom spravod­livých, ktorí už do­siah­li do­konalosť, 24 k Ježišovi, pro­stred­níkovi novej zmluvy, ku krvi očis­tenia, ktorá volá hlas­nejšie než krv Ábela. 25 Daj­te si po­zor, aby ste ne­od­miet­li toho, ktorý hovorí. Veď ak ne­unik­li tí, čo od­mietali toho, čo oznamoval Božiu vôľu na zemi, o čo menej my, keď sa od­vrátime od toho, čo hovorí z neba. 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ja ešte raz za­trasiem nielen zemou, ale aj­nebom. 27 A toto „ešte raz“ naz­načuje pre­menu toho, čo je otrasiteľné, lebo je stvorené, aby os­talo to, čo je ne­o­trasiteľné. 28 A tak keďže prijímame ne­o­trasiteľné kráľov­stvo, za­chovávaj­me si milosť a po­mocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.

EkumenickýŽidom12

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček