Ekumenický › Židom › 10

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

1 Zákon je len tieňom budúcich darov, a nie vlast­ným ob­razom vecí, pre­to ni­kdy ne­môže tými is­tými obetami, prinášanými ustavične každý rok, urobiť do­konalými tých, čo pri­chádzajú. 2 Vari by ich ne­pres­tali prinášať, keby tí, čo konajú boho­službu, boli raz navždy očis­tení a necítili by už vo svedomí, že majú hriechy? 3 Ale práve nimi sa z roka na rok pri­pomínajú hriechy. 4 Je pred­sa ne­možné, aby krv býkov a capov od­straňovala hriechy. 5 A pre­to keď Kris­tus pri­chádza na svet, hovorí: Obety ani dary si neželáš, ale dal si mi telo. 6 Spaľované obety, ani obety za hriech sa ti ne­páčili. 7 Vtedy som po­vedal: Hľa, pri­chádzam, vo zvit­ku knihy je o mne na­písané, aby som pl­nil tvoju vôľu, Bože. 8 Najprv hovorí: Obety ani dary, ani spaľované obety, ani obety za hriech si nech­cel, ani sa ti ne­páčili — a tie sa pred­sa prinášajú podľa zákona. 9 Vtedy po­vedal: Hľa, pri­chádzam, aby som pl­nil tvoju vôľu. Ruší pr­vé, aby ustanovil druhé. 10 V tejto vôli sme raz a navždy po­svätení obetou tela Ježiša Kris­ta. 11 Každý kňaz stojí a koná den­ne boho­službu a veľa ráz prináša tie is­té obety, ktoré nijako ne­môžu od­strániť hriechy. 12 No Kris­tus priniesol jed­nu obetu za hriechy a navždy za­sadol po pravici Boha. 13 Od­vtedy čaká, kým mu nebudú jeho ne­priatelia položení ako pod­nožka pod nohy. 14 Jed­nou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa po­sväcujú. 15 Do­svedčuje nám to i Duch Svätý, keď hovorí: 16 Toto je zmluva, ktorú s nimi uzav­riem po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mys­le; 17 a na ich hriechy a ich ne­právos­ti si už viac ne­spomeniem. 18 Kde sú však hriechy od­pus­tené, tam už vôbec ne­treba obety za hriech. Povzbudenie a varovanie19 Bratia, keď teda máme smelú dôveru voj­sť skr­ze Ježišovu krv do svätyne, 20 po novej a živej ces­te, ktorú nám ot­voril cez oponu, čiže cez svoje telo, 21 a keď máme veľkňaza nad Božím domom, 22 pri­stúp­me s úprimným srd­com v plnej is­tote viery, so srd­com očis­teným od zlého svedomia a s telom ob­mytým čis­tou vodou. 23 Ne­och­vej­ne sa pri­dŕžaj­me nádeje, ktorú vy­znávame, lebo ten, čo nám dal pri­sľúbenia, je ver­ný. 24 Venuj­me po­zor­nosť jeden druhému a po­vzbudzuj­me sa k láske a dob­rým skut­kom. 25 Ne­opúšťaj­me naše zhromaždenie, ako to majú nie­ktorí vo zvyku, ale sa po­vzbudzuj­me, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kris­tov deň. 26 Veď ak dob­rovoľne hrešíme po tom, čo sme po­znali prav­du, ne­môžme počítať s nijakou obetou za hriechy, 27 ale iba s hrozným súdom a žiarou ohňa, ktorý strávi od­por­cov. 28 Ak nie­kto poruší Mojžišov zákon, zo­mrie bez milo­sr­den­stva na zá­klade svedec­tva dvoch alebo troch sved­kov. 29 Uvážte, o čo hroz­nejší trest si za­slúži ten, čo pošliape Božieho Syna, zneváži krv zmluvy, ktorou bol po­svätený, a po­tupí Ducha milos­ti. 30 Veď po­známe toho, kto po­vedal: Mne pat­rí po­msta, ja sa od­platím. Pán bude súdiť svoj ľud. 31 Hroz­né je pad­núť do rúk živého Boha. 32 Roz­pamätaj­te sa na tie pr­vé dni, v ktorých ste boli osvietení a pre­konali ste veľký boj v utrpeniach. 33 Boli ste vy­stavení verej­nému hanobeniu a sužovaniu, inokedy ste boli spoločník­mi tých, ktorých stih­lo to is­té. 34 Veď ste tr­peli spolu s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás ob­rali o majetok, lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalejší majetok. 35 Pre­to ne­strácaj­te dôveru, lebo bude bohato od­menená. 36 Po­trebujete vy­tr­vať, aby ste pl­nením Božej vôle do­siah­li pri­sľúbenie. 37 Veď už len cel­kom krát­ky čas a príde ten, čo má prísť, nebude meškať. 38 Avšak môj spravod­livý bude žiť z viery, ale kto od­pad­ne, v tom nebude mať moja duša zaľúbenie. 39 My však nie sme z tých, čo od­padajú na záhubu, ale z tých, čo veria, aby si za­chránili dušu.