Ekumenický › Žalmy › 106

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý1 Haleluja! Ďakuj­te Hos­podinovi, lebo je dob­rý, lebo naveky tr­vá jeho milosť.
2 Kto vy­rozp­ráva moc­né skut­ky Hos­podina, kto rozh­lási všet­ku chválu o ňom?
3 Blaho­slavení, čo za­chovávajú právo, čo v každom čase žijú spravod­livo.
4 Hos­podin, roz­pomeň sa na mňa z lásky k svojmu ľudu, navštív ma svojou spásou,
5 aby som videl blaho tvojich vy­volených, aby som sa tešil z radosti tvoj­ho národa, aby som sa chválil tvojím dedičs­tvom.
6 Hrešili sme ako naši ot­covia, páchali sme ne­právosť, bez­božne sme si počínali.
7 Naši ot­covia v Egypte sa ne­poučili z tvojich divov, ne­pripomínali si tvoju hoj­nú milosť, búrili sa pri mori, pri Čer­venom mori.
8 On ich však za­chránil pre svoje meno, aby ukázal svoju moc.
9 Po­hrozil Čer­venému moru a ono vy­sch­lo, hl­binami ich pre­viedol ako púšťou.
10 Za­chránil ich z ruky nenávist­níka, vy­kúpil ich z ruky ne­priateľa.
11 Ich protiv­níkov za­plavili vody, nezos­tal z nich jediný.
12 Vtedy uverili jeho slovám a spievali mu chválo­spev.
13 Čo­skoro však za­bud­li na jeho skut­ky, nečakali na jeho roz­hod­nutie.
14 Podľah­li žiados­tivos­ti na púšti, v pustom kraji po­kúšali Boha.
15 Dal im teda, čo si žiadali, do­pus­til však, aby chrad­li.
16 V tábore závideli Mojžišovi aj Áronovi, Hos­podinov­mu svätému.
17 Ot­vorila sa zem a po­hl­tila Dátana, po­kryla zber­bu Abírama.
18 Proti tej­to zber­be vzbĺkol oheň, bez­božníkov strávil plameň.
19 Pri Horebe si spravili teľa, uc­tievali uliatu mod­lu.
20 Svoju slávu za­menili za podobu býka, čo žerie trávu.
21 Za­bud­li na Boha, ktorý ich za­chránil a v Egypte robil veľké veci,
22 zá­zraky v Chámovej krajine, úžas­né skut­ky pri Čer­venom mori.
23 Už vy­hlásil, že ich vy­plieni, keby sa Mojžiš, jeho vy­volený, v roztržke nebol po­stavil pred neho, aby od­vrátil jeho pus­tošivý hnev.
24 Po­hrd­li vy­túženou krajinou, ne­verili jeho slovu,
25 re­ptali vo svojich stanoch, ne­pos­lúch­li hlas Hos­podina.
26 Na prísahu proti nim po­z­dvihol svoju ruku, že ich na tej púšti nechá popadať,
27 ich po­tom­stvo rozoženie medzi po­hanov a rozp­ráši do všet­kých krajín.
28 Spriah­li sa s Baál-Peórom, jed­li z obiet prinášaných mŕt­vym bohom.
29 Dráždili ho svojím správaním, pre­to ich pos­tih­la po­hroma.
30 Po­vs­tal Pin­chás, vy­konal roz­sudok a po­hroma pre­stala.
31 To sa mu počítalo za spravod­livosť z pokolenia na po­kolenie až naveky.
32 Roz­hnevali ho pri meríb­skych vodách; aj Mojžiš pre nich zle po­chodil,
33 tak ho rozčúlili, že jeho ús­ta vy­riek­li neroz­vážnosť.
34 Ne­vyhubili národy, ako im roz­kázal Hos­podin,
35 lebo sa po­miešali s pohanmi a osvojili si ich spôsoby:
36 slúžili aj ich mod­lám, tie sa im stali osíd­lom;
37 obetovali svojich synov i svoje dcéry démonom;
38 prelievali ne­vin­nú krv, krv svojich synov a dcér, ktoré obetovali kanaán­skym mod­lám, a zem bola poškvr­nená kr­vou.
39 Poškvr­nili sa vlast­nými skut­kami; vlast­nými zločin­mi porušili ver­nosť.
40 Hos­podin za­horel hnevom proti svoj­mu ľudu, sprotivil si svoje dedičs­tvo.
41 Vy­dal ich do rúk po­hanov, vlád­li nad nimi ich nenávist­níci.
42 Ne­priatelia ich utláčali a do­stali do pod­ručia.
43 Mnohok­rát ich vy­slobodil, svoj­voľne mu však od­porovali, vo svojej ne­právos­ti stále upadali.
44 Zhliadol však na ich úz­kosť, počul ich nárek.
45 Pre nich si pri­pomenul svoju zmluvu, pre hoj­nosť svojej milos­ti mal s nimi súcit.
46 Vzbudil k nim ľútosť vo všet­kých, čo ich zajali.
47 Za­chráň nás, Hos­podin, Boh náš, spomedzi po­hanov nás zhromaždi, aby sme moh­li ďakovať tvoj­mu svätému menu a honosiť sa tvojou chválou!
48 Zvelebený buď Hos­podin, Boh Iz­raela, od vekov až naveky! Všetok ľud nech po­vie: Amen. Haleluja!