EkumenickýŽalmy105

Žalmy

Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno!1 Ďakuj­te Hos­podinovi, vzývaj­te jeho meno! Medzi národ­mi oznamuj­te jeho skut­ky!
2 Spievaj­te mu, hraj­te mu! Rozp­rávaj­te o všetkých jeho divoch!
3 Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srd­ce tých, čo hľadajú Hos­podina!
4 Do­pytuj­te sa na Hos­podina a jeho moc, ustavične hľadaj­te jeho tvár!
5 Spomínaj­te na divy, ktoré konal, na znamenia a na roz­sud­ky jeho úst,
6 vy, po­tom­stvo Ab­raháma, jeho služob­níka, synovia Jákoba, jeho vy­volení!
7 On, Hos­podin, je náš Boh, jeho roz­hod­nutia platia na celej zemi.
8 Večne pamätá na svoju zmluvu, na slovo, ktoré dal tisícom po­kolení.
9 Uzav­rel ju s Abrahámom a prísahou po­tvr­dil Izákovi,
10 ako zákon ju určil Jákobovi, Iz­raelovi ako večnú zmluvu,
11 keď po­vedal: Tebe dám krajinu Kanaán do dedičného vlast­níc­tva.
12 Keď ich v nej bol ešte malý počet, sot­va hŕs­t­ka, a boli len cudzin­cami,
13 keď putovali od národa k národu, z jedného kráľov­stva k inému ľudu,
14 nedovolil, aby ich nie­kto utláčal, pre nich po­kar­hal aj kráľov:
15 Nedotýkaj­te sa mojich po­mazaných, ne­ub­ližuj­te mojim prorokom!
16 Skôr než na krajinu do­pus­til hlad a po­zbavil ich chleba,
17 po­slal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali do ot­roc­tva.
18 Nohy mu zo­vreli do okov, hrd­lo mu zvierali v železách,
19 kým sa ne­spl­nilo jeho slovo, kým reč Hos­podina ne­po­tvr­dila jeho ne­vinu.
20 Kráľ roz­kázal, aby ho roz­viazali, vlád­ca národov ho oslobodil.
21 Ustanovil ho za pána svoj­ho domu, za vlád­cu nad celým svojím majet­kom,
22 aby poúčal jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho star­cov učil múd­ros­ti.
23 Po­tom prišiel do Egyp­ta Iz­rael, Jákob bol hosťom v Chámovej krajine.
24 Svoj ľud urobil veľmi plod­ným a sil­nejším, než boli jeho protiv­níci,
25 ktorým zvrátil srd­ce tak, že nenávideli jeho ľud a záker­ne sa správali k jeho služob­níkom.
26 Po­slal Mojžiša, svoj­ho služob­níka, aj Árona, ktorého si vy­volil.
27 Pred­vádzali upro­stred nich jeho znamenia a divy v Chámovej krajine.
28 Po­slal tmu a zo­tmelo sa, a pred­sa sa protivili jeho slovám.
29 Ich vody pre­menil na krv a rybám dal za­hynúť.
30 Množs­tvo žiab za­plavilo krajinu, ba aj kráľov­ské kom­naty.
31 Po­vedal a prileteli muchy, komáre na celé ich územie.
32 Krupobitie zo­slal mies­to dažďa, plamene ohňa na ich krajinu.
33 Zničil im vinič i figov­níky, polámal stromy na ich území.
34 Po­vedal a prileteli kobyl­ky, ne­spočet­né roje pažravého hmyzu.
35 Požrali im všet­ku zeleň v krajine, požrali poľné plodiny.
36 V krajine im po­zabíjal všet­ko pr­vorodené, pr­votinu každej sily.
37 Svojich však vy­viedol so strieb­rom a zlatom, slabocha v ich kmeňoch nebolo.
38 Egypt sa radoval, keď vy­chádzali, lebo z nich padal naň strach.
39 Rozp­re­strel ob­lak ako pri­krýv­ku, ohňom im os­vecoval noc.
40 Keď žiadali, na­hnal im pre­pelice, sýtil ich nebes­kým chlebom.
41 Ot­voril skalu a prúdom tiek­la voda, valila sa ako rieka pus­tým územím.
42 Pamätal na svoje sväté slovo, na Ab­raháma, svoj­ho služob­níka.
43 Radost­ne vy­viedol svoj ľud, svojich vy­volených s plesaním.
44 Dal im krajiny po­hanov, do­stali plody lopoty národov,
45 aby dbali na jeho ustanovenia a za­chovávali jeho zákony. Haleluja!

EkumenickýŽalmy105

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček