Ekumenický › 2. Samuelova › 1

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Správa o Saulovej smrti1 Po Sau­lovej smr­ti sa Dávid vrátil ako víťaz nad Amálek­mi a po­budol dva dni v Ciklagu. 2 Na tretí deň prišiel nejaký muž zo Sau­lov­ho tábora. Mal roz­tr­hnuté šaty a hlavu po­sypanú prachom. Prišiel k Dávidovi, vr­hol sa na zem a po­klonil sa mu. 3 Dávid sa ho spýtal: Od­kiaľ pri­chádzaš? Od­povedal mu: Utiekol som z izraelského tábora. 4 Dávid mu po­vedal: Vy­rozp­rávaj mi, čo sa stalo. On od­povedal: Ľud ušiel z boja, mnohí pad­li a za­hynuli. Padol aj Saul i jeho syn Jonatán. 5 Dávid sa spýtal mladého po­sla, ktorý mu to oznámil: Ako vieš, že Saul i jeho syn Jonatán za­hynuli? 6 Mladý po­sol od­povedal: Náhodou som sa ocitol v pohorí Gil­bóa a videl som, ako sa Saul opiera o svoju kopiju a vozy s jazdcami ho do­háňajú. 7 Keď sa ob­zrel, uvidel ma a za­volal ma. Oz­val som sa: Tu som. 8 Spýtal sa ma: Kto si? Od­vetil som: Som Amálek. 9 Pri­kázal mi: Poď ku mne a doraz ma; zvíjam sa v kŕčoch, no ešte žijem. 10 Pri­stúpil som k nemu a za­bil som ho. Vedel som totiž, že svoj pád ne­prežije. Po­tom som mu sňal z hlavy korunu a z ramena náramok; priniesol som to sem k svojmu pánovi. 11 Dávid si nato roz­tr­hol šaty. Podob­ne urobili aj všet­ci muži, čo boli s ním. 12 Smútili, plakali a pos­tili sa až do večera pre Sau­la a jeho syna Jonatána, pre Hos­podinov ľud a dom Iz­raela, pre­tože pad­li mečom. 13 Nato sa spýtal Dávid mladého po­sla, ktorý mu priniesol správu: Od­kiaľ si? On od­povedal: Som syn is­tého Amáleka, pri­sťahoval­ca. 14 Dávid mu po­vedal: Ako si sa opovážil dot­knúť a za­biť Hos­podinov­ho po­mazaného? 15 Dávid za­volal jed­ného z mládencov a roz­kázal: Poď sem a zabi ho. On sa oboril naňho a ten zo­mrel. 16 Dávid po­vedal: Nech vina za preliatu krv pad­ne na tvoju hlavu, vlast­né ús­ta ťa usvedčili, keď si po­vedal: Ja som za­bil Hos­podinov­ho po­mazaného. Dávidov žalospev17 Dávid za­spieval nad Sau­lom a Jonatánom žalo­spev. 18 Júdov­com pri­kázal, aby sa ho na­učili ako Pieseň o luku. Je na­písaný v Knihe úp­rim­ného: 19 Tvoj vý­kvet, Iz­rael, po­bitý leží na tvojich výšinách! Ako len popadali hr­dinovia! 20 Nehovor­te o tom v Gáte, neh­lásaj­te to v uliciach Aškalónu, nech sa ne­tešia dcéry Filištín­cov, nech nejasajú dcéry ne­ob­rezan­cov. 21 Vr­chy Gil­bóy, nech vás ne­zvlaží rosa ani dážď, polia nech ne­vydávajú obet­né dary, lebo tam sa skropil štít hr­dinov, štít Sau­lov, po­mazaný nie olejom, 22 lež kr­vou po­bitých, tukom hr­dinov. Luk Jonatánov ni­kdy ne­minul cieľ, Saul svoj meč ni­kdy ne­tasil na­práz­dno. 23 Saul a Jonatán, vzác­ni a drahí v živote, ani sm­rť ich ne­moh­la roz­deliť. Rých­lejší boli než or­ly, udat­nejší ako levy. 24 Dcéry Iz­raela, oplakávaj­te Sau­la! On vás od­ieval do kar­mazínu a skvos­tu, zlatými šperk­mi šaty vám zdobieval. 25 Ako popadali hr­dinovia v boji! Na tvojich výšinách bol Jonatán za­bitý! 26 Žiaľ ma ties­ni za tebou, brat môj Jonatán! Bol si mi nadovšet­ko milý, jedinečná bola tvoja lás­ka, väčšia ako lás­ka žien. 27 Ako len popadali hr­dinovia! Zbrane vy­šli naz­mar!