EkumenickýSudcov16

Sudcov

Únik z moci Filištíncov1 Keď raz prišiel Sam­son do Gazy a uvidel tam ne­vies­t­ku, vošiel k nej. 2 Len čo obyvatelia Gazy počuli: Sam­son prišiel sem, zbeh­li sa a pri mest­skej bráne celú noc na neho strieh­li a až do svitania ticho vy­čkávali. Po­vedali: Na ús­vite ho za­bijeme. 3 Sam­son ležal do pol­noci. O polnoci vstal, chytil vráta mest­skej brány s verajami a závorou, vzal to na plecia a vy­niesol na temeno vr­chu smerom k Hebronu. Samson a Delíla4 Po­tom sa v údolí Sórek zaľúbil do ženy menom Delíla. 5 Nato prišli k nej filištín­ske kniežatá a po­vedali jej: Snaž sa ho zvábiť a vy­zvedieť, od­kiaľ má svoju veľkú silu a ako by sme ho moh­li pre­môcť, spútať a ov­lád­nuť. Po­tom ti každý z nás dá tisícs­to šekelov strieb­ra. 6 Delíla naliehala na Sam­sona: Po­vedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa ov­lád­li. 7 Sam­son jej po­vedal: Ak ma po­viažu sied­mimi čer­stvými, ešte ne­vy­sc­hnutými lukovými tetivami, zo­slab­nem a budem ako ktokoľvek iný. 8 Filištín­ske kniežatá jej donies­li sedem čer­stvých, ešte ne­vy­sc­hnutých lukových tetív a ona ho nimi po­viazala. 9 Nie­koľkí muži strieh­li v jej komore. Vtedy skrík­la: Sam­son, Filištín­ci idú na teba! On však roz­tr­hol tetivy, ako sa tr­há niť z kúdele, keď sa jej dot­kne plameň, a tajom­stvo jeho sily zo­stalo ne­od­halené. 10 Vtedy Delíla po­vedala Sam­sonovi: Luhal si mi a oklamal si ma. Teraz mi pre­zraď, čím ťa možno spútať. 11 On jej od­vetil: Ak ma po­viažu novými po­v­raz­mi, ktoré neboli do­siaľ po­užité pri práci, zo­slab­nem a budem ako ktokoľvek iný. 12 Nato Delíla vzala nové po­v­razy, spútala ho nimi a zvolala: Sam­son, Filištín­ci idú na teba! Za­tiaľ v komore na neho strieh­li. On však po­str­hával po­v­razy z ramien ako nite. 13 Delíla vy­čítala Sam­sonovi: Až do­siaľ si ma pod­vádzal a luhal si mi. Pre­zraď mi, čím ťa možno spútať. Od­povedal jej: Ak spletieš sedem vr­kočov z mojej hlavy s osnovou a upev­níš ich kolíkom, oslab­nem a budem ako ktokoľvek iný. 14 Vtedy ho uspala, spliet­la sedem vr­kočov z jeho vlasov s osnovou a upev­nila kolíkom. Po­tom zvolala naňho: Sam­son, Filištín­ci idú na teba! On sa pre­budil zo spán­ku a vy­tr­hol kolík s tkáčskym čln­kom i s osnovou. 15 Delíla mu do­hovárala: Ako môžeš po­vedať: Milujem ťa, keď tvoje srd­ce nie je pri mne? Už trik­rát si ma pod­viedol a ne­prez­radil si mi, v čom je tvoja veľká sila. 16 Keď ho celé dni trápila svojimi rečami a naliehala naňho, že bol na sm­rť unavený, 17 ot­voril jej svoje srd­ce a po­vedal jej: Mojej hlavy sa do­siaľ brit­va nedot­kla, lebo od života mat­ky som Božím za­sväten­com. Keby ma ostrihali, sila by ma opus­tila a bol by som slabý ako ktokoľvek iný. 18 Delíla videla, že jej ú­pl­ne ot­voril srd­ce. Filištín­skym kniežatám od­kázala: Teraz už poďte, lebo mi ú­pl­ne ot­voril srd­ce. Filištín­ske kniežatá prišli a prinies­li aj strieb­ro. 19 Ona ho uspala vo svojom lone, zvolala jed­ného muža, ktorý mu ostrihal sedem vr­kočov na hlave. Sam­son začal slab­núť a sila ho opus­tila. 20 Vtedy zvolala: Sam­son, Filištín­ci idú na teba! Keď sa pre­budil, po­mys­lel si: Ako vždy do­siaľ, aj teraz zhodím ich putá. Ne­vedel však, že Hos­podin od­stúpil od neho. 21 Filištín­ci ho chytili, vy­pich­li mu oči a od­vied­li ho do Gazy. Tam ho spútali bron­zovými okovami. Vo väzení musel mlieť. 22 Vlasy na hlave mu však po ostrihaní začali znova rásť. Samsonova pomsta a smrť23 Filištín­ske kniežatá sa zhromaždili, aby prinies­li veľkú obetu na počesť svoj­ho boha Dágona a od­dali sa zábave. Vraveli: Náš boh nám vy­dal do rúk nášho ne­priateľa Sam­sona. 24 Keď ľud uvidel Sam­sona, oslavoval svoj­ho boha a volal: Náš boh nám vy­dal do rúk nášho ne­priateľa, ktorý pus­tošil našu krajinu a po­bil mnoho našich ľudí. 25 Keď sa roz­veselili, zvolali: Do­veďte Sam­sona, aby nás po­zabával. Pri­vied­li teda Sam­sona z väzenia a on ich musel za­bávať. Keď ho po­tom po­stavili medzi stĺpy, 26 Sam­son po­vedal mláden­covi, ktorý ho viedol za ruku: Veď ma, aby som sa dot­kol stĺpov, na ktorých spočíva dom, a mohol sa o ne oprieť. 27 Dom bol pl­ný mužov i žien a boli tam všet­ky filištín­ske kniežatá. Na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien, čo hľadeli na zábavu so Sam­sonom. 28 Vtedy Sam­son vzýval Hos­podina a prosil: Pane, Hos­podin! Spomeň si na mňa a ešte raz mi daj predošlú silu, nech sa vy­pom­stím Filištín­com as­poň za jed­no z mojich očí. 29 Nato Sam­son pev­ne ob­jal oba pro­stred­né stĺpy, na ktorých spočívala stav­ba, jeden pravou a druhý ľavou rukou a oprel sa o ne. 30 Po­vedal: Nech zo­mriem spolu s Filištíncami. Celou silou sa oprel a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom. Mŕt­vych, ktorých usmr­til, keď zo­mrel, bolo viac ako tých, čo usmr­til zaživa. 31 Jeho bratia so všet­kými príbuz­nými zo­stúpili, od­nies­li ho, vrátili sa a po­chovali ho medzi Core­ou a Eštaólom v hrobe jeho otca Mano­acha. Sam­son spravoval Iz­rael dvad­sať rokov.

EkumenickýSudcov16

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček