Ekumenický › Sofoniáš › 2

Sofoniáš

• 1
• 2
• 3

Výzva na pokoru pred Bohom1 Zhromaždite sa, zíďte sa, vy, nehaneb­né národy, 2 skôr než sa na­pl­ní výnos a deň preletí ako pleva, pred­tým, než na vás dôj­de páľava hnevu Hos­podina, prv, ako vás za­stih­ne deň Hos­podinov­ho hnevu. 3 Hľadaj­te Hos­podina, všet­ci po­kor­ní zeme, vy, čo konáte podľa jeho práva. Hľadaj­te spravod­livosť, hľadaj­te po­koru, azda sa skryjete v deň Hos­podinov­ho hnevu. Súd nad národmi4 Gaza bude opus­tená a spust­ne aj Aškalón. Ašdód na pravé polud­nie vy­ľud­nia a vy­korenený bude aj Ek­rón. 5 Beda obyvateľom po­brežného pás­ma, národu Kereťanov — slovo Hos­podina je proti vám; Kanaán, krajina Filištín­cov, tak ťa zničím, že budeš bez obyvateľov. 6 Po­brežné pás­mo sa stane mies­tom pasien­kov, kolíb pre pas­tierov a košiarov pre ov­ce. 7 Po­brežie pri­pad­ne zvyšku Júdov­ho domu. Tam sa budú pásť a večer sa budú ukladať v aškalónskych domoch, lebo ich navštívi Hos­podin, ich Boh, a zmení ich údel. 8 Počul som, ako Moáb urážal a Amónčania hanobili, ako po­tupovali môj ľud a vy­pínali sa aj za hranicami. 9 Pre­to akože žijem — znie výrok Hos­podina zá­stupov, Boha Iz­raela — Moáb bude ako Sodoma a Amónčania ako Gomora, mies­tom buriny, soľnou jamou a pu­statinou naveky. Zvyšok môj­ho ľudu ich vy­plieni a ostatok môj­ho národa ich zís­ka do vlast­níc­tva. 10 To majú za svoju pýchu, že po­tupovali ľud Hos­podina zá­stupov a vy­pínali sa nad ním. 11 Hos­podin bude neúp­ros­ný voči nim, zvrh­ne všet­kých bohov na zemi. Bude sa mu klaňať každý na svojom mies­te, aj všet­ky os­trovy národov. 12 Vy, Kúšij­ci, budete tiež pre­bod­nutí mojím mečom. 13 Vy­strie svoju ruku proti severu — a zničí Asýriu, Ninive spust­ne, zmení ho na vy­pra­hnutú púšť. 14 Upro­stred nej si budú líhať stáda, aj všet­ka divá zver, aj pelikán i sova sa uložia medzi jeho stĺpy. Ich vres­kot bude sa ozývať v oknách. Na prahu sú tros­ky, céd­rový ob­klad je str­hnutý. 15 Toto je to jasavé mes­to, ktoré si žilo v bezpečí a hovorilo si: Ja som a nik iný? ! Akou hrôzou sa stalo, zvieracím br­lohom! Každý, čo prej­de okolo, za­hvíz­da a kýv­ne rukou.