Ekumenický › Skutky › 8

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Prvé prenasledovanie cirkvi1 Šavol sch­vaľoval, že ho za­bili. 2 V ten deň sa začalo veľké prena­sledovanie cir­kvi v Jeruzaleme a všet­ci, ok­rem apoštolov, sa roz­pŕch­li po krajoch Jud­ska a Samárie. 3 Štefana po­chovali zbožní muži a veľmi za ním plakali. Ohlasovanie evanjelia v Samárii4 Šavol však ničil cir­kev; chodil po domoch, od­vláčal mužov i ženy a vr­hal ich do žalára. 5 Tí, ktorých rozoh­nali, roz­išli sa po okolí a hlásali slovo evan­jelia. 6 Filip zišiel do mes­ta Samárie a ohlasoval im Kris­ta. 7 Zá­stupy po­zor­ne sledovali, čo Filip hovorí, keď jed­nomyseľne počúvali a videli znamenia, ktoré robil. 8 Veď z mnohých po­sad­nutých vy­chádzali s veľkým krikom nečis­tí duchovia, mnohí ochr­nutí a chromí boli uzdravení. 9 A v tom mes­te za­vlád­la veľká radosť. 10 V meste však už pred­tým žil is­tý muž menom Šimon, ktorý svojou mági­ou ohromoval obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je nie­kým veľkým 11 a všet­ci od naj­menšieho po naj­väčšieho ho po­zor­ne počúvali a hovorili: On je tá božs­ká moc, ktorá sa volá Veľká. 12 Po­zor­ne ho počúvali, lebo ich už do­sť dlho svojimi magic­kými čin­mi ohromoval. 13 Keď však uverili Filipovi, ktorý im hlásal evan­jelium o Božom kráľov­stve a mene Ježiša Kris­ta, dávali sa krs­tiť muži aj ženy. 14 Uveril aj sám Šimon, dal sa po­krs­tiť a pri­dŕžal sa Filipa. Keď videl, aké veľké znamenia a zá­zraky sa tu dejú, bol ohromený. 15 Keď sa apoštoli v Jeruzaleme do­počuli, že Samária prijala Božie slovo, po­slali k nim Pet­ra a Jána. 16 Tí prišli a mod­lili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, 17 lebo na ni­koho z nich ešte nezos­túpil; boli len po­krs­tení v mene Pána Ježiša. 18 Vtedy na nich klád­li ruky a oni prijímali Ducha Svätého. 19 Keď Šimon videl, že kladením rúk apoštolov sa udeľuje Duch, priniesol im peniaze 20 a po­vedal: Daj­te túto moc aj mne, aby prijal Ducha Svätého každý, na koho položím ruky. 21 Peter mu však po­vedal: Nech zhynie tvoje strieb­ro s tebou, pre­tože si sa naz­dával, že Boží dar sa dá zís­kať za peniaze. 22 Ne­máš nijaký podiel ani účasť na tom všet­kom, lebo tvoje srd­ce nie je pred Bohom úp­rim­né. 23 Rob teda po­kánie za túto svoju ne­právosť a pros Pána, azda ti bude od­pus­tené, čo si za­mýšľal. 24 Lebo vidím, že si pl­ný hor­kej žlče a v putách ne­právos­ti. 25 Šimon mu od­povedal: Pros­te Pána za mňa, aby ma ne­stih­lo nič z toho, čo ste po­vedali. Filip a etiópsky eunuch26 Keď vy­dali svedec­tvo a oznámili Pánovo slovo, pri ná­vrate do Jeruzalema ohlasovali evan­jelium v mnohých samárij­ských dedinách. 27 Pánov an­jel pre­hovoril k Filipovi: Vstaň a choď na juh, na ces­tu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy, je pus­tá. 28 Filip teda vstal a šiel a hľa, uvidel Etiópčana, eunucha, a veľmoža, správ­cu všet­kých po­kladov kan­daky, čo je titul etióp­skej kráľov­nej. Putoval do Jeruzalema, aby sa po­klonil Bohu. 29 Teraz sa vracal na svojom voze a čítal proroka Izai­áša. 30 Tu po­vedal Duch Filipovi: Choď a pri­poj sa k tomu vozu! 31 Keď Filip pri­behol, počul, že číta proroka Izai­áša, i spýtal sa: Roz­umieš tomu, čo čítaš? 32 Eunuch od­povedal: Ako by som mohol, keď mi to ni­kto ne­vys­vet­lí? I pop­rosil Filipa, aby na­stúpil a sadol si k nemu. 33 Stať Pís­ma, ktorú čítal, bola: Vied­li ho ako ovcu na za­bitie a ako baránok onemie pred tým, kto ho strihá, ani on ne­ot­voril ús­ta. 34 Pre jeho po­koru bol súd nad ním ukončený. Kto bude hovoriť o jeho po­tom­stve? Veď jeho život na zemi je skončený. 35 Eunuch po­vedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? O sebe, alebo o niekom inom? 36 Vtedy Filip začal hovoriť a počnúc tým­to mies­tom Pís­ma ohlasoval mu Ježiša. 37 Ako po­kračovali v ceste, prišli k akejsi vode. Tu po­vedal eunuch: Po­zri, voda! Čo pre­káža, aby som sa dal po­krs­tiť? 38 Roz­kázal za­staviť voz a obaja, Filip aj eunuch, vstúpili do vody a Filip eunucha po­krs­til. 39 Keď vy­stúpili z vody, Pánov Duch uchvátil Filipa a eunuch ho viac ne­videl, no na­tešený po­kračoval v ceste. 40 Filip sa ocitol v Azóte. Po­chodil všet­ky mes­tá, hlásal evan­jelium, kým ne­prišiel do Cézarey.