EkumenickýSkutky7

Skutky

Skutky apoštolov

Štefanova reč1 Veľkňaz sa ho spýtal: Je to na­ozaj tak? 2 A on od­povedal: Muži, bratia a ot­covia, počúvaj­te! Boh slávy sa zjavil nášmu ot­covi Ab­rahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, skôr ako sa usadil v Chárane, 3 a po­vedal mu: Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuz­ných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. 4 Po­tom od­išiel z Chaldejskej krajiny a usadil sa v Chárane. Boh ho po ot­covej smr­ti vy­zval, aby sa pre­sťahoval do tej­to krajiny, v ktorej teraz vy bývate. 5 V nej mu nedal dedičný podiel ani na stopu nohy, ale pri­sľúbil, že túto krajinu dá do vlast­níc­tva jemu a po ňom jeho po­tom­stvu, hoci ne­mal dieťa. 6 Boh po­vedal, že jeho po­tom­stvo bude pri­sťahoval­com v cudzej krajine; zo­tročia ho a štyris­to rokov s ním budú zle za­ob­chádzať. 7 Avšak ja budem súdiť ten národ, ktorému budú ot­ročiť, po­vedal Boh. A po­tom vy­j­dú a budú mi slúžiť na tom­to mies­te. 8 Po­tom mu dal zmluvu ob­riez­ky. Keď sa po­tom stal ot­com Izáka, na ôs­my deň ho ob­rezal a Izák zasa Jákoba a Jákob dvanás­tich pat­riar­chov. 9 Pat­riar­chovia žiar­lili na Jozefa a predali ho do Egyp­ta, ale Boh bol s ním 10 a vy­slobodil ho zo všet­kých súžení, dal mu milosť a múd­rosť pred faraónom, egypt­ským kráľom, a ten ho ustanovil za hlav­ného správ­cu Egyp­ta a celého svoj­ho domu. 11 V celom Egyp­te i Kanaáne na­stal hlad a veľké súženie; naši ot­covia ne­mali čo jesť. 12 Keď sa Jákob do­počul, že v Egypte je obilie, po­slal ta po pr­vý raz našich ot­cov. 13 Pri ich druhej návšteve sa Jozef dal spoz­nať svojim bratom a tak sa faraón do­zvedel o Jozefovom rode. 14 Jozef po­slal po svoj­ho otca Jákoba a po­zval jeho i celé príbuzen­stvo k sebe — sedem­desiat­päť ľudí. 15 Jákob teda prišiel do Egyp­ta; zo­mrel tam on aj naši ot­covia. 16 Prenies­li ich do Síchemu a uložili v hrobe, ktorý kúpil za peniaze Ab­rahám od synov Chamóra v Sícheme. 17 Keď sa blížil čas, aby Boh spl­nil sľub, ktorý dal pod prísahou Ab­rahámovi, ľud sa v Egypte vzmáhal a rozm­nožoval, 18 kým v Egypte ne­na­stúpil iný kráľ, ktorý už o Jozefovi ne­vedel. 19 Ten ú­klad­ne trápil náš rod a našich ot­cov nútil od­hadzovať svoje ne­mluvňatá, aby ne­os­tali nažive. 20 Práve v tom čase sa narodil Mojžiš, ktorý sa za­páčil Bohu. V otcovskom dome ho chovali tri mesiace. 21 Keď ho museli od­ložiť, ujala sa ho faraónova dcéra, ktorá si ho vy­chovala ako vlast­ného syna. 22 Mojžiš bol tak­to vy­chovaný vo všet­kej múd­ros­ti Egypťanov a bol moc­ný vo svojich slovách i skut­koch. 23 Keď do­vŕšil štyrid­sať rokov, za­túžil navštíviť svojich bratov, synov Iz­raela. 24 Keď videl, ako na jed­nom z nich páchali bez­právie, po­stavil sa na jeho ob­ranu, po­mstil sa zaňho a Egypťana za­bil. 25 Naz­dával sa, že jeho bratia po­chopia, že Boh im jeho rukou prináša zá­chranu. Oni však ne­pochopili. 26 Na druhý deň sa medzi nimi ob­javil, práve keď sa vadili, a do­hováral im, aby sa zmierili: Muži, veď ste bratia! Prečo teda jeden druhému ub­ližujete? 27 Tu ho ten, čo kriv­dil svoj­mu blížnemu, od­strčil a po­vedal: Kto ťa ustanovil za knieža a sud­cu nad na­mi? 28 Vari ma chceš za­biť, ako si včera za­bil toho Egypťana? 29 Po tých­to slovách Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v krajine Mid­jánčanov, kde sa mu narodili dvaja synovia. 30 Po uplynutí štyrid­siatich rokov sa mu na púšti pri hore Sinaj v plameni horiaceho kra zjavil an­jel. 31 Keď Mojžiš uzrel ten­to úkaz, za­divil sa, ale keď sa pri­blížil, aby si to lepšie po­zrel, za­znel Pánov hlas: 32 Ja som Boh tvojich ot­cov, Boh Ab­raháma, Izáka a Jákoba. Mojžiš sa rozo­chvel a ne­od­vážil sa vzhliad­nuť. 33 Pán mu po­vedal: Vy­zuj si san­dále z nôh, lebo mies­to, na ktorom stojíš, je svätá zem. 34 Videl som, dob­re som videl, ako tr­pí môj ľud v Egypte, počul som jeho vzdychanie, a tak som zo­stúpil, aby som ho vy­slobodil. Teraz teda poď, pošlem ťa do Egyp­ta. 35 Toho Mojžiša, ktorého od­miet­li, keď po­vedali: Kto ťa ustanovil za knieža a sud­cu? , po­slal Boh ako knieža a vy­sloboditeľa po­mocou an­jela, čo sa mu zjavil v kre. 36 A Mojžiš ich vy­viedol, pričom robil zá­zraky a znamenia v egyptskej krajine, pri Čer­venom mori a štyrid­sať rokov na púšti. 37 Je to ten Mojžiš, ktorý po­vedal synom Iz­raela: Boh vám spomedzi vašich bratov vzbudí proroka, ako som ja. 38 On bol vtedy v zhromaždení ľudu na púšti pro­stred­níkom medzi an­jelom, ktorý k nemu hovoril na vr­chu Sinaj, a našimi ot­cami. On do­stal slová života, aby nám ich odo­vzdal. 39 Naši ot­covia ho však nech­celi po­slúchať, ale ho za­vr­h­li a ich srd­cia sa ob­rátili k Egyptu. 40 Áronovi po­vedali: Urob nám bohov, ktorí pôj­du pred na­mi, lebo ne­vieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vy­viedol z egyptskej krajiny. 41 V tých dňoch zhotovili teľa, mod­le prinies­li obetu a radovali sa z diela svojich rúk. 42 Vtedy sa Boh od nich od­vrátil a vy­dal ich, aby slúžili nebes­kým zá­stupom, ako je na­písané v knihe prorokov: Azda ste mne prinášali obety a dary po štyrid­sať rokov na púšti, dom Iz­raela? 43 Veď ste so sebou nosili stan Molocha a hviez­du svoj­ho boha Rai­fa, mod­ly, ktoré ste zhotovili, aby ste sa im klaňali. Pre­to vás pre­síd­lim až za Babylon. 44 Naši ot­covia mali na púšti stan svedec­tva, a to podľa príkazu toho, ktorý pri­kázal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. 45 Naši ot­covia stan pre­vzali a za Jozuu ho prinies­li na územie po­hanov, ktorých Boh vy­hnal spred našich ot­cov, kde bol až do dní Dávida. 46 Dávid našiel milosť u Boha a žiadal, aby našiel Jákobov­mu Bohu príbytok. 47 No až Šalamún mu vy­budoval dom. 48 Lenže Naj­vyšší ne­prebýva v domoch vy­tvorených rukou, ako hovorí prorok: 49 Nebo je mojím trónom a zem pod­nožkou mojich nôh. Akýže mi po­stavíte dom, hovorí Pán, kde je nejaké mies­to pre môj od­počinok? 50 Ne­urobila to azda všet­ko moja ruka? 51 Vy tvrdo­šij­ní s neobrezanými srd­cami aj ušami, vy vždy od­porujete Duchu Svätému; tak isto ako vaši ot­covia. 52 Ktorého proroka vaši ot­covia ne­prena­sledovali? Za­bili aj tých, čo pred­povedali príchod Spravod­livého. Ale teraz ste sa jeho zrad­cami a vrah­mi stali vy, 53 ktorí ste prijali zákon pro­stred­níc­tvom an­jelov, no nezachovali ste ho. Ukameňovanie Štefana54 Keď to počuli, v duchu zúrili a šk­rípali zubami proti ne­mu. 55 Ale on, pl­ný Ducha Svätého, uprene sa za­hľadel na nebo, videl Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha 56 a po­vedal: Hľa, vidím ot­vorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha. 57 Tu skrík­li mohut­ným hlasom, za­pchávali si uši a sú­hlas­ne sa vr­h­li na neho. 58 Vy­hnali ho za mes­to a kameňovali ho. Sved­kovia si od­ložili šaty k nohám mláden­ca, ktorý sa volal Šavol. 59 A kameňovali Štefana, ktorý sa mod­lil: Pane Ježišu, prij­mi môj­ho ducha. 60 Po­tom si kľakol a zvolal sil­ným hlasom: Pane, nezapočítaj im ten­to hriech. Keď to po­vedal, zo­mrel.

EkumenickýSkutky7

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček