Ekumenický › Skutky › 4

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Peter a Ján pred veľradou1 Kým hovorili ľudu, pri­stúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže so saducej­mi 2 a roz­horčovali sa nad tým, že učia ľud a v Ježišovi ohlasujú vzkriesenie mŕt­vych. 3 Násilím ich od­vied­li a pre­tože bol už večer, za­vreli ich na noc do žalára. 4 No mnohí z tých, čo počuli túto reč, uverili, takže počet mužov do­siahol asi päťtisíc. 5 Na druhý deň ráno sa v Jeruzaleme zišli pop­red­ní muži, starší a zákon­níci, 6 veľkňaz An­náš, Kaj­fáš, Ján, Alexan­der a všet­ci, čo boli z veľkňazského rodu. 7 Po­stavili ich do stredu a vy­pytovali sa: Akou mocou alebo v akom mene ste to urobili? 8 Vtedy Peter, na­pl­nený Duchom Svätým, im po­vedal: Vod­covia ľudu a starší! 9 Keďže nás dnes vy­šet­rujete pre dob­rý skutok na chorom človeku a pýtate sa, ako bol za­chránený, 10 nech je to teda známe vám aj celému iz­rael­skému ľudu: V mene Ježiša Kris­ta Nazaret­ského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí ten­to človek tu pred vašimi očami zdravý. 11 On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, za­vr­h­li a stal sa uhol­ným kameňom. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. 13 Keď videli Pet­rovu a Jánovu od­vahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú ne­učení a pros­tí ľudia, veľmi sa čudovali a spoz­návali, že sú to tí, čo boli s Ježišom. 14 Keď videli stáť s nimi aj uzdraveného človeka, ne­moh­li nič na­mietať. 15 Pri­kázali im teda, aby vy­šli z veľrady; po­tom sa spoločne radili: 16 Čo máme urobiť s týmito ľuďmi? Veď vedia o tom všet­ci obyvatelia Jeruzalema, že ich zá­sluhou sa stalo očivid­né znamenie, a my to ne­môžeme pop­rieť. 17 Ale aby sa to medzi ľudom ešte väčšmi nešírilo, po­hroz­me im, aby už ni­komu viac nehovorili v tomto mene. 18 Po­tom ich za­volali a pri­kázali im, aby už ni­kdy v Ježišovom mene nehovorili a o ňom ne­učili. 19 No Peter a Ján im od­povedali: Po­súďte sami, či je pred Bohom spravod­livé viac po­slúchať vás ako Boha. 20 My ne­môžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. 21 Opäť im po­hrozili a pre­pus­tili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich po­tres­tať, a to pre ľud, pre­tože všet­ci oslavovali Boha za to, čo sa stalo, 22 keďže človek, ktorý bol záz­račne uzdravený, mal vy­še štyrid­sať rokov. Modlitba veriacich za odvahu23 Keď ich pre­pus­tili, prišli k svojim a poroz­právali, čo im po­vedali veľkňazi a starší. 24 Keď ich počuli, jed­nomyseľne po­z­dvih­li svoj hlas k Bohu a po­vedali: Pane, ty si stvoril nebo a zem, more a všet­ko, čo je v nich. 25 Ty si skr­ze Ducha Svätého po­vedal ús­tami nášho otca Dávida, tvoj­ho služob­níka: Prečo sa búria po­hania a národy snujú darom­né plány? 26 Po­vs­tali po­zem­skí králi a vladári sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Po­mazanému. 27 Veď v tomto mes­te sa Herodes a Pont­ský Pilát na­ozaj spolčili s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvoj­mu svätému Služob­níkovi Ježišovi, ktorého si po­mazal, 28 aby vy­konali všet­ko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vo­pred určil, že sa má stať. 29 Po­zri teraz, Pane, na ich hroz­by a daj svojim služob­níkom, aby hlásali tvoje slovo s úplnou od­vahou. 30 Vy­stri svoju ruku, aby sa diali uzdravenia, znamenia a zá­zraky v mene tvoj­ho svätého Služob­níka Ježiša. 31 Keď sa mod­lili, za­trias­lo sa mies­to, kde boli zhromaždení, všet­kých na­pl­nil Svätý Duch a s odvahou ohlasovali Božie slovo. Spoločné vlastníctvo veriacich32 Množs­tvo tých, čo uverili, bolo jed­no srd­ce a duša a ni­kto ne­po­kladal za svoje nič z toho, čo mu pat­rilo, ale všet­ko mali spoločné. 33 Apoštoli s veľkou mocou vy­dávali svedec­tvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všet­kých spočívala veľká milosť. 34 Ni­kto totiž medzi nimi ne­tr­pel biedou, pre­tože všet­ci, čo mali polia a domy, ich predávali a čo za ne utŕžili, prinášali 35 a klád­li k nohám apoštolov a každý do­stal podľa toho, koľko po­treboval. 36 Aj Jozef, ktorému apoštoli dali prímenie Bar­nabáš, čo v preklade znamená syn útechy, levita, rodák z Cypru, 37 mal roľu, predal ju, priniesol peniaze a položil ich k nohám apoštolov.