Ekumenický › Skutky › 28

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavol na Malte1 Keď sme sa za­chránili, do­zvedeli sme sa, že os­trov sa volá Mal­ta. 2 Domorod­ci sa k nám správali ne­obyčaj­ne lás­kavo. Roz­ložili oheň a všet­kých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chlad­no. 3 Keď Pavol naz­bieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň, za­hryz­la sa mu do ruky vretenica, ktorá unik­la pred horúčavou. 4 Keď domorod­ci uvideli, ako mu had visí na ruke, hovorili si: Ten­to človek je iste vrah; hoci sa za­chránil pred morom, tres­tajúca spravod­livosť mu nedop­raje žiť. 5 On ho však striasol do ohňa a nič sa mu ne­stalo. 6 Oni čakali, že čo­skoro opuch­ne alebo pad­ne mŕt­vy. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mien­ku a hovorili, že je boh. 7 V okolí toho mies­ta mal po­zem­ky náčel­ník os­trova Pub­lius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí. 8 Pub­li­ov otec práve vtedy ležal chorý; mal ú­plavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu, po­mod­lil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho. 9 Keď sa to stalo, pri­chádzali aj ďalší chorí z ostrova a ozdraveli. 10 Tí nás za­hr­nuli mnohými poc­tami, a keď sme od­chádzali, dali nám, čo sme po­trebovali. Pavlov príchod do Ríma11 Po troch mesiacoch sme sa od­plavili na jed­nej alexan­drij­skej lodi, ktorá zimovala na os­trove. Loď mala v znaku Blížen­cov. 12 V Syrakúzach, kde sme pri­stáli, sme strávili tri dni, 13 od­tiaľ sme sa plavili pop­ri po­breží a došli sme do Re­gia. A pre­to, že deň nato za­vial južný vietor, za dva dni sme pri­plávali do Pute­ol. 14 Tam sme našli bratov, ktorí nás pop­rosili, aby sme u nich zo­stali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma. 15 Keď sa tamojší bratia o nás do­počuli, prišli nám v ústrety až k Appiovmu Fóru a k Trom krčmám. Keď ich Pavol uzrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol od­vahu. 16 Po príchode do Ríma Pav­lovi do­volili bývať v súkromí s vojakom, ktorý ho strážil. Kázanie Pavla v Ríme17 Po troch dňoch Pavol zvolal pop­red­ných Židov. Keď sa zišli, hovoril im: Muži, bratia! Ja som ne­urobil nič ani proti Bohu, ani proti zvykom ot­cov, no v Jeruzaleme ma uväz­nili a vy­dali do rúk Rimanov, 18 ktorí ma na zá­klade vy­šet­rovania chceli pre­pus­tiť, lebo nenašli na mne nijakú vinu hod­nú smr­ti. 19 No Židia sa proti tomu po­stavili, a tak som bol donútený od­volať sa k cisárovi, ale nie pre­to, aby som z niečoho obžaloval svoj národ. 20 Pre­to som vás teda zvolal, aby som sa s vami stretol a po­zhováral. Veď túto reťaz nosím pre nádej Iz­raela. 21 No oni mu po­vedali: My sme o tebe nedos­tali z Judska nijaký list ani sem ne­prišiel ni­kto z bratov, ktorý by o tebe po­vedal niečo zlé. 22 Ale radi od teba počujeme, ako zmýšľaš, lebo o tejto sek­te vieme, že jej všade od­porujú. 23 Určili mu teda deň a viacerí prišli k nemu ta, kde sa Pavol ubytoval. Od rána až do večera im vy­svetľoval a vy­dával svedec­tvo o Božom kráľov­stve a pre­sviedčal ich o Ježišovi dôkaz­mi z Mojžišovho zákona a Prorokov. 24 Tomu, čo hovoril, nie­ktorí uverili, iní však ne­verili. 25 Keďže neboli jed­nomyseľní, roz­išli sa, keď Pavol po­vedal tieto slová: Duch Svätý dob­re po­vedal vašim ot­com ús­tami proroka Izai­áša: 26 Choď k tomuto ľudu a po­vedz: Budete len počúvať a počúvať, ale ne­pochopíte, budete len po­zerať a po­zerať, ale ne­uvidíte. 27 Lebo otupelo srd­ce toh­to ľudu, ušami ťažko počuli, aj oči si zažmúrili, len aby očami ne­videli a ušami ne­počuli, aby srd­com nechápali a ne­ob­rátili sa, a ja ich ne­u­zdravím. 28 Vedz­te teda, že táto Božia spása je po­slaná po­hanom a oni budú počúvať. 29 Pavol os­tal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všet­kých, ktorí k nemu pri­chádzali. 30 Ohlasoval Božie kráľov­stvo a učil o Pánovi Ježišovi Kris­tovi s úplnou od­vahou a bez pre­kážok.