Ekumenický › Skutky › 26

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavlova obhajoba pred Agrippom1 Ag­rip­pa po­vedal Pav­lovi: Do­voľuje sa ti hovoriť na svoju ob­ranu. Tu Pavol vy­strel ruku a začal svoju ob­hajobu: 2 Kráľ Ag­rip­pa! Po­kladám sa za šťast­ného, že sa smiem dnes ob­hajovať pred tebou proti všet­kému, z čoho ma Židia ob­viňujú, 3 a to hlav­ne pre­to, že ty po­znáš všet­ky židov­ské obyčaje a spor­né otáz­ky. Prosím ťa teda, vy­počuj ma tr­pez­livo. 4 Všet­ci Židia vedia, aký bol môj život od mladi, po­znajú, aký bol od začiat­ku v mojom národe i v Jeruzaleme. 5 Po­znajú ma od začiat­ku a ak by chceli, moh­li by vy­dať svedec­tvo, že som ako farizej žil podľa najp­rís­nejšieho smeru nášho nábožen­stva. 6 Ale teraz stojím pred súdom pre nádej pri­sľúbenia, ktoré do­stali naši ot­covia od Boha. 7 Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto pri­sľúbenie do­siah­ne, a všet­kých tých­to dvanásť kmeňov mu vy­trvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú. 8 Čo sa vám zdá ne­uveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕt­vych? 9 Ja som si mys­lel, že sa musím všemožne protiviť menu Ježiša Nazaret­ského. 10 To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som do­stal od veľkňazov spl­nomoc­nenie, osob­ne som dal veľa svätých po­zat­várať do väzenia. A keď ich za­bíjali, sch­vaľoval som to. 11 Vo všet­kých synagógach som ich čas­to tres­tami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivos­ti proti nim som ich prena­sledoval ešte aj po mes­tách v cudzine. Pavol hovorí o svojom obrátení12 So spl­nomoc­nením a po­verením veľkňazov som sa vy­bral do Damas­ku. 13 Kráľ môj, ces­tou som na pravé polud­nie videl svet­lo z neba, jas­nejšie ako sln­ko; a to svet­lo ožiarilo mňa i všet­kých mojich spolu­ces­tujúcich. 14 Keď sme všet­ci pad­li na zem, počul som hlas, ktorý mi po heb­rej­sky hovoril: Šavol, Šavol, prečo ma prena­sleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti os­tňu. 15 Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán od­povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prena­sleduješ. 16 Ale vzchop sa a po­stav sa na nohy. Totiž pre­to som sa ti zjavil, aby si sa stal mojím služob­níkom a sved­kom toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem; 17 vy­tr­hol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi po­hanov, ku ktorým ťa po­sielam, 18 aby si im ot­voril oči, aby sa od­vrátili od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak do­siah­li od­pus­tenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú po­svätení vierou vo mňa. Pavlovo svedectvo Židom a pohanom19 Pre­to, kráľ Ag­rip­pa, nebol som ne­pos­lušný nebes­kému videniu, 20 lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, po­tom v Jeruzaleme aj v celej jud­skej krajine, i po­hanom, aby sa kajali, ob­rátili k Bohu a konali skut­ky hod­né po­kánia. 21 Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a po­kúšali sa ma za­biť. 22 Boh mi však po­máhal, a tak tu dnes stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič, než to, čo pred­povedali proroci a Mojžiš, 23 že Mesiáš má tr­pieť, ako pr­vý vstane z mŕtvych a bude ohlasovať svet­lo tomuto ľudu i po­hanom. 24 Keď sa tak­to ob­hajoval, Fes­tus zvolal moc­ným hlasom: Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialen­stva. 25 No Pavol mu po­vedal: Nešaliem, vznešený Fes­tus. Hovorím prav­du a moje slová sú triez­ve. Pavol vyzýva Agrippu uveriť26 Kráľ sa vy­zná v týchto veciach, pre­to pred ním hovorím tak ot­vorene, lebo ne­verím, že by mu niečo z toho bolo ne­známe. Veď sa to ne­odoh­rávalo kdesi v ústraní. 27 Veríš, kráľ Ag­rip­pa, prorokom? Viem, že veríš. 28 No Ag­rip­pa po­vedal Pav­lovi: Čo­skoro by si ma pre­svedčil, aby som sa stal kresťanom. 29 A Pavol na to: Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všet­ci os­tat­ní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo ne­skôr stali takými, ako som ja, ok­rem tých­to pút. 30 Tu vstal kráľ, mies­to­držiteľ, Ber­nika a os­tat­ní, čo s ním sedeli, 31 a pri od­chode si medzi sebou hovorili: Ten­to človek nerobí nič, za čo by si za­sluhoval sm­rť alebo putá. 32 A Ag­rip­pa po­vedal Fes­tovi: Ten­to človek mohol byť pre­pus­tený, keby sa nebol od­volal k cisárovi.