Ekumenický › Skutky › 22

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

1 Muži, bratia a ot­covia! Vy­počuj­te si teraz, čo vám chcem po­vedať na svoju ob­hajobu. 2 Keď počuli, že sa im pri­hovára po heb­rej­sky, správali sa ešte tichšie. A Pavol po­vedal: 3 Ja som Žid, narodený v cilícijskom Tar­ze, ale vy­chovaný tu, v tomto mes­te. Vzdelával som sa pri Gamalielových nohách, pres­ne podľa zákona ot­cov, hor­lil som za Boha, tak ako aj vy všet­ci dnes. 4 Na­sledov­níkov toh­to učenia som prena­sledoval až na sm­rť. Sput­nával som mužov i ženy a dával som ich do väzenia. 5 Do­svedčí mi to aj veľkňaz a celá rada starších. Keď som od nich do­stal lis­ty pre bratov, šiel som do Damas­ku, aby som tých, čo tam boli, v putách pri­viedol do Jeruzalema a dal ich po­tres­tať. Pavlova reč o obrátení6 No ako som sa okolo polud­nia na svojej ces­te blížil k Damasku, znenaz­dania ma ob­klopilo prenikavé svet­lo z neba. 7 Padol som na zem a počul tieto slová: Šavol, Šavol, prečo ma prena­sleduješ? 8 Od­povedal som: Kto si, Pane? A on mi od­povedal: Ja som Ježiš Nazaret­ský, ktorého ty prena­sleduješ! 9 Tí, čo boli so mnou, videli síce svet­lo, ale ne­počuli hlas toho, ktorý ku mne hovoril. 10 Po­vedal som teda: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi po­vedal: Vstaň, choď do Damas­ku a tam ti po­vedia všet­ko, čo máš urobiť. 11 Pre­tože som bol žiarou toho svet­la oslepený, moji spoločníci ma vied­li za ruku a tak som prišiel do Damas­ku. 12 Tu is­tý Ananiáš, zbožný muž podľa zákona, o ktorom vy­dávajú svedec­tvo všet­ci tamojší Židia, 13 prišiel za mnou, pri­stúpil ku mne a po­vedal: Brat Šavol, opäť po­hliad­ni! A ja som ho v tej chvíli videl. 14 Nato Ananiáš po­vedal: Boh našich ot­cov si ťa vo­pred vy­volil na to, aby si spoz­nal jeho vôľu, uvidel Spravod­livého a počul jeho hlas. 15 Lebo pred všet­kými ľuďmi budeš jeho sved­kom o tom, čo si videl a počul. 16 A teraz čo váhaš? Vstaň, daj sa po­krs­tiť, zmy zo seba svoje hriechy a vzývaj jeho meno. Pavol poslaný k pohanom17 Keď som sa vrátil do Jeruzalema a mod­lil sa v chráme, do­stal som sa do vy­trženia 18 a videl som ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa, odíď čo naj­rých­lejšie z Jeruzalema, lebo ne­prij­mú tvoje svedec­tvo o mne. 19 A ja som po­vedal: Pane, oni vedia, že som za­tváral do väzení a bil v synagógach tých, čo v teba veria. 20 A keď prelievali krv tvoj­ho sved­ka Štefana, bol som pri tom, sch­vaľoval som to a strážil som šaty tých, čo ho za­bíjali. 21 On mi však po­vedal: Choď, pre­tože ja ťa vy­šlem ďaleko medzi po­hanov. Pavol ako rímsky občan22 Počúvali ho, kým ne­povedal tieto slová. Ale po­tom začali sil­ným hlasom kričať: Preč s takýmto zo sveta! Ne­má právo, aby žil! 23 Kričali, str­hávali zo seba šaty a vy­hadzovali prach do vzduchu. 24 Veliteľ roz­kázal od­viesť Pav­la do pev­nos­ti a pri­kázal ho bičovať a vy­počúvať, aby sa do­zvedel, prečo na neho tak kričia. 25 Keď ho vy­tiah­li na bičovanie, Pavol po­vedal stot­níkovi, ktorý tam stál: Smiete bičovať rím­skeho občana, a to ešte bez súdu? 26 Keď to stot­ník počul, šiel za veliteľom, hlásil mu to a po­vedal: Čo to chceš urobiť? Veď ten človek je rím­sky občan! 27 Veliteľ teda prišiel za ním a po­vedal mu: Po­vedz mi, ty si rím­sky občan? On od­povedal: Áno. 28 Nato veliteľ po­vedal: Mňa stálo veľa peňazí zís­kať toto občian­stvo. No Pavol po­vedal: Ale ja som sa ako taký už narodil. 29 Ih­neď od neho od­stúpili tí, čo sa chys­tali vy­počúvať ho. A keď sa veliteľ do­zvedel, že Pavol je rím­sky občan a on ho dal sput­nať, do­stal strach. Pavol pred veľradou30 Keďže veliteľ chcel pres­ne vedieť, z čoho Židia Pav­la ob­viňujú, na druhý deň mu sňal putá, pri­kázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, pri­viedol Pav­la a po­stavil ho pred nich.