Ekumenický › Skutky › 20

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavlova cesta do Macedónska a Grécka1 Keď vzbura ustala, Pavol si za­volal učeníkov, po­vzbudil ich, roz­lúčil sa a po­bral sa do Macedón­ska. 2 Prešiel jeho územím, vy­trvalo ich po­vzbudzoval Božím slovom a prišiel do Gréc­ka. 3 Tam strávil tri mesiace a po­tom sa chys­tal od­plaviť do Sýrie. No Židia mu strojili ú­klady, pre­to sa roz­hodol za ná­vrat cez Macedón­sko. 4 Sprevádzali ho Pyr­rov syn Berojčan Sopat­ros, Tesaloničania Aris­tar­chos a Sekun­dus, Der­bejčan Gájus a Timotej, ako aj Ázijčania Tychikus a Trofimos. 5 Oni však išli vo­pred a čakali nás v Troade. 6 My sme sa po dňoch Nek­vasených chlebov od­plavili z Filíp a o päť dní sme prišli za nimi do Tro­ady, kde sme sa zdržali sedem dní. Vzkriesený Eutychus v Troade7 Keď sme sa pr­vý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozp­rával, lebo na druhý deň chcel od­ces­tovať. Reč pre­tiahol až do pol­noci. 8 V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, svietilo mnoho lámp. 9 Is­tý mládenec menom Eutychus sedel v obloku a pre­tože Pavol hovoril dl­ho, tvrdo za­spal a pre­možený spán­kom spadol z tretieho po­schodia. Keď ho zo­dvih­li, bol mŕt­vy. 10 Ale Pavol zišiel dole, hodil sa naňho, ob­jal ho a po­vedal: Ne­znepokojuj­te sa, veď jeho duša je v ňom. 11 Po­tom sa vrátil hore, lámal a jedol chlieb a dl­ho, až do svitania, rozp­rával. Po­tom od­išiel. 12 Chlap­ca pri­vied­li živého a to ich veľmi po­tešilo. Cesta z Troady do Milétu13 My sme na­sad­li na loď skôr a za­mierili sme smerom k Assu, kde sa k nám mal pri­pojiť Pavol. Tak nám to pri­kázal, lebo chcel putovať po súši. 14 Keď sa s nami v Asse stretol, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény. 15 Od­tiaľ sme sa od­plavili a na druhý deň sme sa do­stali do blíz­kos­ti Chi­osa; ďalší deň sme pri­stáli na Samose a o deň ne­skôr sme prišli do Milétu. 16 Pavol sa totiž roz­hodol obísť Efez, aby sa ne­zdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol podľa možnos­ti na deň Turíc v Jeruzaleme. Pavlova rozlúčka v Miléte17 Pavol po­slal z Milétu od­kaz do Efezu a po­zval k sebe starších cir­kvi. 18 Keď prišli k nemu, po­vedal im: Vy viete, že od pr­vého dňa, ako som prišiel do Ázie, po celý čas som bol medzi vami. 19 Slúžil som Pánovi so všet­kou po­korou v slzách a po­kušeniach, čo na mňa doľah­li pre ú­klady Židov. 20 Nezam­lčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verej­ne i po domoch, 21 vy­dával som svedec­tvo Židom aj Grékom, aby sa ob­rátili k Bohu a uverili v nášho Pána Ježiša. 22 A teraz, hľa, Duch ma núti ísť do Jeruzalema, hoci ne­viem, čo ma tam čaká. 23 Viem len to, čo mi Duch Svätý v každom mes­te ohlasuje, že ma čaká väzenie a súženie. 24 Prav­da, po­kiaľ ide o môj život, ne­pri­kladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som do­končil svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: hlásať evan­jelium o Božej milos­ti. 25 Nuž a teraz viem, že ni­kto z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľov­stvo, už ne­uvidí moju tvár. 26 Pre­to vám v dnešný deň vy­hlasujem, že som čis­tý od krvi všet­kých, 27 lebo som vám ohlasoval celú Božiu vôľu, nič som nezam­lčal. 28 Dávaj­te po­zor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za bis­kupov, aby ste pás­li Božiu cir­kev, ktorú si zís­kal za cenu svojej vlast­nej kr­vi. 29 Ja viem, že po mojom od­chode vnik­nú medzi vás draví vl­ci, ktorí nebudú šet­riť stádo. 30 Aj spomedzi vás samých po­vs­tanú muži, ktorí budú hovoriť pre­vrátene, len aby strh­li učeníkov na svoju stranu. 31 Pre­to bed­lite a pamätaj­te, že tri roky som so sl­zami dňom i nocou každého z vás ne­pres­taj­ne na­pomínal. 32 Teraz vás od­porúčam Bohu a slovu jeho milos­ti, ktoré má silu budovať a dať dedičs­tvo všet­kým po­sväteným. 33 Od ni­koho som nežiadal ani strieb­ro, ani zlato, ani odev. 34 Sami viete, že tieto moje ruky za­robili na moje po­treby i na po­treby tých, čo boli so mnou. 35 Vo všet­kom som vám bol prí­kladom: že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on po­vedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať. 36 Keď to po­vedal, kľakol si a spolu s nimi sa mod­lil. 37 Všet­ci sa pus­tili do veľkého plaču, hádzali sa Pav­lovi okolo krku a boz­kávali ho. 38 Naj­väčšmi však žalos­tili pre­to, lebo im po­vedal, že už ni­kdy ne­uvidia jeho tvár. A od­prevadili ho až na loď.