Ekumenický › Skutky › 16

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Timotej — nový spoločník1 Po­tom Pavol prišiel do Der­by a Lys­try. Tam bol akýsi učeník menom Timotej, syn veriacej Židov­ky, ale otca mal Gréka. 2 V Lystre a Ikóniu o ňom bratia vy­dali dob­ré svedec­tvo. 3 Pavol chcel, aby šiel s ním. Kvôli tamojším Židom ho ob­rezal, lebo všet­ci vedeli, že jeho otec bol Grék. 4 Vo všet­kých mes­tách, ktorými pre­chádzali, im odo­vzdávali roz­hod­nutia, na ktorých sa uznies­li apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ho aj oni za­chovávali. 5 A tak sa cir­kvi upevňovali vo viere a ich počet deň čo deň rás­tol. Cez Malú Áziu do Macedónska6 Cez Frýgiu a galat­ský kraj iba prešli, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii. 7 Keď prišli k Mýzii, po­kúšali sa ísť do Bitýnie, ale Ježišov Duch im nedovolil. 8 Obišli teda Mýziu a zišli do Tro­ady. 9 Tam mal v noci Pavol videnie: Akýsi Macedónčan stál a prosil ho: Prej­di do Macedón­ska a po­môž nám. 10 Hneď po videní sme sa usilovali odísť do Macedón­ska, lebo sme boli pre­svedčení, že Boh nás tam volá hlásať im evan­jelium. Obrátenie Lýdie11 Keď sme sa od­plavili z Troady, za­mierili sme priamo na os­trov Samot­rácia, na­sledujúci deň do Ne­apolisu 12 a od­tiaľ do Filíp, ktoré sú naj­výz­nam­nejším mes­tom tej ob­las­ti Macedón­ska a rím­skou kolóni­ou. V tomto mes­te sme sa zdržali nie­koľko dní. 13 V sobotu sme vy­šli za bránu k rieke, lebo sme sa naz­dávali, že sa tam mod­lievajú. Sad­li sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. 14 Počúvala nás aj is­tá žena menom Lýdia, predavačka pur­puru z mesta Ty­atiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej ot­voril srd­ce, aby po­zor­ne počúvala, čo hovorí Pavol. 15 Len čo sa dala aj so svojím domom po­krs­tiť, prosila nás: Ak ste o mne usúdili, že som ver­ná Pánovi, poďte do môj­ho domu a bývaj­te u mňa. A prinútila nás. Uväznenie Pavla a Sílasa vo Filipách16 Jed­ného dňa, keď sme sa uberali na mies­to mod­lit­by, stret­li sme akúsi dievčinu, ktorá mala veštec­kého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. 17 Chodila za Pav­lom a za na­mi, a vy­krikovala: Títo ľudia sú služob­ník­mi Naj­vyššieho Boha a ohlasujú vám ces­tu spásy. 18 Robila tak veľa dní. Pav­la to na­hnevalo, ob­rátil sa a po­vedal tomu duchu: Pri­kazujem ti v mene Ježiša Kris­ta, vy­j­di z nej von! A duch z nej hneď vy­šiel. 19 Keď jej páni videli, že tým prišli o zárobok, chytili Pav­la a Sílasa a za­vliek­li ich na námes­tie pred vr­ch­nosť. 20 Pred­vied­li ich pred sud­cov a po­vedali: Títo ľudia po­burujú naše mes­to. Sú to Židia 21 a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania ne­smieme ani prijať, ani za­chovávať. 22 Aj dav sa ob­rátil proti nim a sud­covia im po­stŕhali šaty a pri­kázali ich palicovať. 23 Ušted­rili im veľa rán, uvr­h­li ich do väzenia a žalár­nikovi pri­kázali, aby ich spoľah­livo strážil. 24 Keď žalár­nik do­stal ten­to roz­kaz, vr­hol ich do vnútor­ného žalára a nohy im zo­vrel do klady. 25 Okolo pol­noci sa Pavol a Sílas mod­lili, spievali Bohu chválo­spevy a väz­ni ich počúvali. 26 Vtom na­stalo také sil­né zeme­trasenie, že sa otriasali zá­klady žalára. Všet­ky dvere sa od­razu ot­vorili a všet­kým sa uvoľnili putá. 27 Keď sa žalár­nik pre­budil, videl dvere väzenia po­ot­várané, vy­tasil meč a chcel sa za­biť, lebo si mys­lel, že väz­ni ušli. 28 Ale Pavol skríkol moc­ným hlasom: Ne­ub­ližuj si, veď sme všet­ci tu! 29 Žalár­nik si vy­pýtal svet­lo, vbehol dnu a celý rozo­chvený padol pred Pav­la a Sílasa. 30 Keď ich vy­viedol von, po­vedal: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený? 31 A oni mu od­povedali: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom. 32 A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všet­kým, čo boli v jeho dome. 33 Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vy­myl im rany a hneď sa dal po­krs­tiť on i všet­ci jeho domáci. 34 Po­tom ich za­viedol do domu, pre­strel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha. 35 Keď sa rozo­dnilo, sud­covia vy­slali ozb­rojenú stráž s odkazom: Pre­pusť tých ľudí. 36 Žalár­nik oznámil Pav­lovi tieto slová: Sud­covia od­kázali, aby som vás pre­pus­til. Teraz teda vy­j­dite a choďte v pokoji. 37 Pavol mu však po­vedal: Na­priek tomu, že sme rím­ski občania, nás verej­ne a bez súdu zbili a vr­h­li nás do väzenia, a teraz nás taj­ne vy­háňajú? Tak to teda nie. Nech prídu a nech nás sami vy­vedú! 38 Tieto slová ozb­rojená stráž ohlásila sud­com. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. 39 Prišli, od­prosili ich, a keď ich vy­vied­li, prosili ich, aby od­išli z mesta. 40 Keď vy­šli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, po­vzbudili ich a od­išli.