Ekumenický › Skutky › 10

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Peter a Kornélius1 V Cézarei žil is­tý muž menom Kor­nélius, ktorý bol stot­níkom kohor­ty nazývanej Italika. 2 Bol zbožný a bohaboj­ný, on, aj celý jeho dom. Dával ľuďom šted­ré al­mužny a ustavične sa mod­lieval k Bohu. 3 Raz okolo tretej hodiny popolud­ní mal videnie: Jas­ne videl, ako vošiel k nemu Boží an­jel a oslovil ho: Kor­nélius! 4 On uprel oči na neho a preľak­nutý po­vedal: Čo je, Pane? An­jel po­vedal: Tvoje mod­lit­by a tvoje al­mužny vy­stúpili pred Boha a on sa na teba roz­pamätal. 5 Teraz pošli do Jop­py mužov, po­zvi Šimona, prímením Peter. 6 Je ubytovaný u istého gar­biara Šimona, ktorý má dom pri mori. 7 Len čo an­jel, ktorý s ním hovoril, od­išiel, za­volal si Kor­nélius dvoch sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, ktorí mu boli pod­riadení. 8 Všet­ko im vy­rozp­rával a po­slal ich do Jop­py. 9 Na druhý deň, keď boli na ces­te a blížili sa k mestu, Peter vy­šiel okolo šies­tej hodiny na strechu domu mod­liť sa. 10 Keď vy­hladol, chcel si zajesť. Kým mu pri­pravovali jed­lo, do­stal sa do vy­trženia. 11 Videl nebo ot­vorené a z neho zo­stupovať na zem akúsi nádobu, sťaby veľkú plach­tu so štyr­mi roh­mi. 12 Boli v nej všet­ky druhy št­vor­nohých zvierat, zem­ských plazov, ako aj nebes­kého vtác­tva. 13 Tu k nemu za­znel hlas: Peter, vstaň, za­bíjaj a jedz! 14 Peter na to po­vedal: Nie, Pane, lebo ni­kdy som nejedol nič poškvr­nené a nečis­té. 15 Po­tom sa oz­val hlas znova, po druhý raz: Čo Boh očis­til, to ty nenazývaj poškvr­neným. 16 Toto sa opakovalo tri razy a nádoba hneď bola vzatá do neba. 17 Kým Peter v rozpakoch uvažoval, čo má znamenať videnie, ktoré práve mal, ob­javili sa pri bráne muži, ktorých po­slal Kor­nélius, a vy­pytovali sa na Šimonov dom. 18 Ohlásili sa a pýtali sa, či tam býva Šimon, prímením Peter. 19 Keďže Peter ešte stále pre­mýšľal o videní, Duch mu po­vedal: Po­zri, hľadajú ťa traja muži. 20 Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo ja som ich po­slal. 21 Peter zišiel k mužom a po­vedal: Ja som ten, koho hľadáte. Prečo ste prišli? 22 Muži mu od­povedali: Stot­ník Kor­nélius, spravod­livý a bohaboj­ný muž, o čom svedčí celý židov­ský národ, do­stal od svätého an­jela po­kyn, aby ťa po­zval do svoj­ho domu a vy­počul tvoje slová. 23 Peter ich teda za­volal dnu a po­hos­til ich. 24 Na­sledujúci deň prišiel do Cézarey. Kor­nélius ich už čakal, za­volal si príbuz­ných a najb­ližších priateľov. 25 Keď Peter pri­chádzal, Kor­nélius mu vy­šiel v ústrety, padol mu k nohám a hl­boko sa klaňal. 26 Ale Peter ho zo­dvihol so slovami: Vstaň! Aj ja som len človek. 27 Zhováral sa s ním a tak vstúpil do domu, kde našiel veľa zhromaždených. 28 Po­vedal im: Vy viete, že Židovi nie je do­volené stretať sa s cudzincom alebo ísť za ním. Mne však Boh ukázal, že o nikom ne­smiem hovoriť, že je poškvr­nený alebo nečis­tý človek. 29 Pre­to som bez od­poru prišiel na tvoje po­zvanie. Pýtam sa teda, načo ste ma po­zvali. 30 Kor­nélius po­vedal: Pred štyr­mi dňami, práve v túto hodinu, čiže o deviatej, keď som sa mod­lil vo svojom dome, za­stal predo mnou muž v lesklom odeve 31 a po­vedal: Kor­nélius! Tvoja mod­lit­ba bola vy­počutá a Boh sa roz­pomenul na tvoje al­mužny. 32 Pošli teda do Jop­py a za­volaj si Šimona, ktorý má prímenie Peter. Je hosťom v dome gar­biara Šimona pri mori. 33 Hneď som teda po­slal po teba, a ty si dob­re spravil, že si prišiel. Teraz sme tu všet­ci pred Bohom, aby sme si vy­počuli všet­ko, čo ti pri­kázal Pán. Petrova reč v Kornéliovom dome34 Peter sa teda ujal slova a po­vedal: Na­ozaj po­znávam, že Boh ni­koho ne­up­red­nos­tňuje, 35 ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravod­livo. 36 Synom Iz­raela po­slal slovo, keď ohlasoval evan­jelium o pokoji skr­ze Ježiša Kris­ta, ktorý je Pánom všet­kých. 37 Vy viete, čo sa dialo po celom Jud­sku. Začalo sa to v Galilei po krs­te, ktorý hlásal Ján. 38 Viete o Ježišovi z Nazareta, ako ho Boh po­mazal Duchom Svätým a mocou, takže chodil, dob­re robil a liečil všet­kých diab­lom po­sad­nutých, pre­tože Boh bol s ním. 39 A my sme sved­kami všet­kého, čo konal na území Židov a v Jeruzaleme. No za­vesili ho na drevo a za­bili. 40 Boh ho na tretí deň vzkriesil a umožnil mu zjavovať sa, 41 nie všet­kému ľudu, ale sved­kom, ktorých si Boh vo­pred vy­volil, teda nám, ktorí sme s ním spoločne jed­li a pili po jeho zmŕt­vychvs­taní. 42 Pri­kázal nám, aby sme ohlasovali ľudu a do­svedčili, že on je Bohom určený sud­ca živých i mŕt­vych. 43 O ňom svedčia všet­ci proroci, že v jeho mene do­siah­ne od­pus­tenie hriechov každý, kto v neho verí. Pohania prijímajú Ducha Svätého44 Kým ešte Peter hovoril tieto slová, zo­stúpil Duch Svätý na všet­kých, čo počúvali túto reč. 45 Veriaci spomedzi ob­rezaných, ktorí prišli spolu s Petrom, žas­li, že dar Ducha Svätého bol vy­liaty aj na po­hanov. 46 Počuli ich totiž hovoriť jazyk­mi a zvelebovať Boha. Vtedy im Peter po­vedal: 47 Či môže dak­to za­brániť po­krs­tiť vodou tých, ktorí prijali Ducha Svätého tak ako my? 48 A pri­kázal, aby boli po­krs­tení v mene Ježiša Kris­ta. Pop­rosili ho, aby u nich nie­koľko dní zo­stal.