EkumenickýRút1

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­ak­tu­ál­nej­šie­ho eku­me­ni­cké­ho
pre­kla­du Biblie
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

Rút

Noémi a Rút1 Za vlády sud­cov sa stalo, že v krajine na­stal hlad. Vtedy is­tý muž z judského Bet­lehema spolu so svojou ženou a oboma syn­mi od­išiel bývať ako cudzinec na Moáb­ske polia. 2 Muž sa volal Elímelech, jeho žena sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia Mach­lón a Kil­jón; boli to Ef­ratejčania z judského Bet­lehema. Prišli na Moáb­ske polia a tam sa usadili. 3 Noémin muž Elímelech však zo­mrel a ona zo­stala s dvoma syn­mi, 4 ktorí sa oženili s Moábčankami. Jed­na sa volala Orpa a druhá Rút. Bývali tam asi desať rokov. 5 Po­tom obaja, Mach­lón i Kil­jón, zo­mreli a ona zo­stala sama bez detí a bez muža. 6 Vtedy sa so svojimi ne­ves­tami roz­hod­la odísť z Moábskych polí, lebo tam sa do­počula, že Hos­podin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7 Spolu s nevestami teda od­išla z miesta, kde do­siaľ bývali, a vracali sa ces­tou do Jud­ska. 8 Noémi vtedy obi­dvom svojim ne­ves­tám po­vedala: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej mat­ky. Nech je k vám Hos­podin taký lás­kavý, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! 9 Nech každej z vás do­praje Hos­podin náj­sť si muža a spokoj­ný život v jeho dome. Po­tom ich po­boz­kala. Ony sa hlasito rozp­lakali. 10 Po­vedali jej: My sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu. 11 Noémi však od­vetila: Moje dcéry, vráťte sa! Prečo by ste šli so mnou? Či ešte môžem porodiť synov, čo by vám moh­li byť mužmi? 12 Vráťte sa, dcéry moje, choďte, ja som už príliš stará na vy­daj. Ak by som aj pri­pus­tila: Mám ešte nádej — a tej­to noci by som sa vy­dala a porodila synov, 13 čakali by ste az­da, kým doras­tú? Mali by ste sa pre­to zdržiavať a ne­vydať sa? To nie, dcéry moje! Veď moja tr­p­kosť je väčšia ako vaša, lebo Hos­podinova ruka doľah­la na mňa. 14 Po­tom sa znova hlasito rozp­lakali. Orpa po­boz­kala svok­ru a vrátila sa, ale Rút zo­stala s ňou. 15 Vtedy Noémi po­vedala: Po­zri, tvoja švag­riná sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa a choď za ňou! 16 Rút však po­vedala: Nenúť ma, aby som ťa opus­tila a od­vrátila sa od teba. Kam­koľvek pôj­deš ty, ta pôj­dem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17 Kde zo­mrieš ty, tam zo­mriem i ja a tam budem po­chovaná! Nech ma Hos­podin po­tres­ce, ako chce a nech ešte pri­dá, ak by ma od teba od­lúčilo niečo iné než sm­rť. 18 Keď Noémi videla, že Rút je pev­ne roz­hod­nutá ísť s ňou, pre­stala na ňu naliehať. 19 Šli teda spolu, až prišli do Bet­lehema. Po príchode do Bet­lehema sa k nim zhŕk­lo celé mes­to. Ženy sa spytovali: Je to Noémi? 20 Ona im od­povedala: Už ma ne­volaj­te Noémi, volaj­te ma Mára, lebo Všemohúci mi pri­pravil veľa tr­p­kos­tí. 21 Od­išla som pl­ná, ale Hos­podin ma pri­vádza späť prázd­nu. Prečo by ste ma mali volať Noémi, keď sa Hos­podin ob­rátil proti mne a Všemohúci do­pus­til na mňa nešťas­tie? 22 Tak sa Noémi vrátila z Moábskych polí so svojou ne­ves­tou, Moábčan­kou Rút. Do Bet­lehema prišli vtedy, keď sa začínala žat­va jačmeňa.

EkumenickýRút1

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček