Ekumenický › Rimanom › 7

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Obraz z manželského života1 Či ne­viete, bratia — veď hovorím tým, ktorí po­znajú zákon —, že zákon panuje nad človekom, kým žije? 2 Vy­datá žena je zákonom viazaná k svojmu mužovi, kým je živý. Keď však muž zo­mrie, žena je oslobodená od zákona, ktorý ju viazal k mužovi. 3 A tak teda ak sa od­dá inému mužovi, kým žije jej muž, bude sa nazývať cudzoložnicou. Keď však jej muž zo­mrie, je slobod­ná od zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa vy­dá za iného. 4 Tak aj vy, bratia moji, zo­mreli ste zákonu skr­ze Kris­tovo telo, aby ste pat­rili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. 5 Lebo keď sme boli v tele, pôsobili v našich údoch hriešne vášne vy­volané zákonom, aby sme smr­ti prinášali ovocie. 6 Ale teraz sme boli oslobodení od zákona, pre­tože sme zo­mreli tomu, čo nás zväzovalo, takže teraz slúžime novým spôsobom Ducha, a nie starým spôsobom litery. Hriech v človeku7 Čo teda po­vieme? Je zákon hriechom? Určite nie. Ale hriech som ne­poz­nal; po­znal som ho len po­mocou zákona. Lebo žiados­tivosť by som nebol po­znal, keby zákon nebol po­vedal: Ne­požiadaš! 8 Hriech sa však chopil príležitos­ti a skr­ze pri­kázanie vzbudil vo mne všelijakú žiados­tivosť. Lebo bez zákona je hriech mŕt­vy. 9 Ja som však kedysi žil bez zákona, ale keď prišlo pri­kázanie, hriech ožil. 10 Ja som však zo­mrel a ukázalo sa, že pri­kázanie, ktoré má viesť k životu, prinies­lo mi sm­rť. 11 Lebo keď sa hriech chopil príležitos­ti, oklamal ma po­mocou pri­kázania a tým ma usmr­til. 12 A tak zákon je svätý, aj pri­kázanie je sväté, spravod­livé a dob­ré. 13 Stalo sa mi to dob­ré azda príčinou smr­ti? Určite nie. Ale aby sa hriech ukázal ako hriech, skr­ze to dob­ré mi spôsobil sm­rť, aby tak skr­ze pri­kázanie ukázal hriech celú svoju hĺb­ku hriešnos­ti. 14 Vieme totiž, že zákon je duchov­ný. Ale ja som teles­ný, predaný do ot­roc­tva hriechu. 15 Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. 16 Ak však robím to, čo nech­cem, sú­hlasím s tým, že zákon je dob­rý. 17 Po­tom to však nekonám ja, ale hriech, ktorý pre­býva vo mne. 18 Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, ne­prebýva dob­ro. Mám vôľu robiť dob­ro, ale ne­mám schop­nosť uskutočniť ho. 19 Nerobím totiž to dob­ré, čo chcem, ale konám zlé, čo nech­cem. 20 Ak však robím to, čo nech­cem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý pre­býva vo mne. 21 Ob­javujem teda taký zákon, že ak chcem robiť dob­ro, mám v dosahu len zlo. 22 Lebo podľa vnútor­ného človeka s radosťou sú­hlasím s Božím zákonom, 23 ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môj­ho roz­umu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. 24 Ja úbohý človek! Kto ma vy­trh­ne z tohto tela smr­ti? 25 Jedine Bohu nech je vďaka skr­ze Ježiša Kris­ta, nášho Pána. A tak teda ja sám svojím roz­umom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.