Ekumenický › Rimanom › 11

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Zvyšok Izraela1 Pýtam sa teda: Či Boh za­vr­hol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Iz­raelita z Abrahámovho po­tom­stva z Benjamínovho kmeňa. 2 Boh neza­vr­hol svoj ľud, ktorý vo­pred po­znal. Alebo či ne­viete, čo hovorí Pís­mo o Eliášovi, ako sa žaluje Bohu na Iz­rael? 3 Pane, po­zabíjali tvojich prorokov, tvoje ol­táre zbúrali a os­tal som len ja sám — a strieh­nu na môj život. 4 Ale čo mu od­povedá Boh? Ponechal som si sedem­tisíc mužov, ktorí nezoh­li koleno pred Baálom. 5 Tak­to aj v tomto čase jes­tvuje zvyšok vy­volený z milosti. 6 Ak však z milosti, tak už nie zo skut­kov, veď inak by milosť už nebola milosťou. 7 Čo teda? Iz­rael nedosiahol, čo hľadal, ale do­siahol to iba vy­volený zvyšok. Os­tat­ní však zo­stali za­tvr­dení, 8 ako je na­písané: Boh im dal ducha tvr­dého spán­ku, oči, aby ne­videli, a uši, aby ne­počuli — až do dnešného dňa. 9 A Dávid hovorí: Nech sa im ich stôl stane osíd­lom a pas­cou, príčinou pádu a od­platou, 10 nech sa im za­tem­nia oči, aby ne­videli, a ich chr­bát navždy zo­hni. Spása pohanov11 Pýtam sa teda: Vari sa tak po­tkli, aby pad­li? Určite nie. Ale pre ich po­klesok prišla spása pre po­hanov, aby sa v nich vy­volala žiar­livosť. 12 Ak sa však ich po­klesok stal bohat­stvom pre svet a ich pre­vinenie bohat­stvom pre po­hanov, o čo viac ich pl­nosť. 13 Vám po­hanom však hovorím: Pre­tože som apoštolom po­hanov, robím česť svojej službe, 14 aby som nejako vy­volal žiar­livosť u svojich krajanov podľa tela a za­chránil nie­ktorých z nich. 15 Veď ak ich za­vr­hnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čím bude ich prijatie, ak nie pre­chodom zo smr­ti do života? 16 Ak je však pr­votina svätá, po­tom je aj ces­to. A ak je koreň svätý, po­tom sú aj vet­vy. 17 Ak však nie­ktoré ratoles­ti boli vy­lomené, a ty, divá oliva, bol si zaštepený medzi tie os­tat­né a stal si sa účast­níkom koreňa olivy, ktorý dáva miaz­gu, 18 ne­vych­vaľuj sa nad ratoles­ti. Ak sa však vy­chvaľuješ, uvedom si, že nie ty ne­sieš koreň, ale koreň ne­sie teba. 19 Po­vieš teda: Ratoles­ti boli vy­lomené, aby som ja bol zaštepený. 20 Dob­re, pre ne­vieru boli vy­lomené, ale ty stojíš za po­moci viery. Ne­na­mýšľaj si, ale sa boj! 21 Lebo ak Boh ne­ušet­ril prirodzené ratoles­ti, ne­ušet­rí ani teba. 22 Uvedom si teda dob­rotu a prís­nosť Božiu, prís­nosť voči tým, čo pad­li, ale dob­rotu Božiu voči tebe, ak zo­tr­váš v tej dob­rote, lebo inak budeš aj ty od­sek­nutý. 23 Ale oni, ak nezo­trvajú v neviere, budú vštepení. Boh totiž má moc znova ich vštepiť. 24 Veď ak si bol ty odťatý z planej olivy od prirodzenos­ti a bol si proti prirodzenos­ti zaštepený do dob­rej olivy, o čo skôr budú do vlast­nej olivy zaštepení tí, čo k nej pat­ria podľa prirodzenos­ti. Obnovenie Izraela25 Nech­cem totiž, bratia, aby ste ne­poz­nali toto tajom­stvo — aby ste neboli múd­ri sami pre seba —, že časť Iz­raela sa za­tvr­dila do­vtedy, kým ne­voj­de pl­ný počet po­hanov 26 a tak­to bude celý Iz­rael spasený, ako je na­písané: Zo Si­ona príde vy­sloboditeľ, od­vráti bez­božnosť od Jákoba. 27 A toto bude moja zmluva pre nich, keď od­stránim ich hriechy. 28 Vzhľadom na evan­jelium sú ne­priateľmi kvôli vám, ale podľa vy­volenia sú milovaní kvôli ot­com. 29 Veď ne­od­volateľné sú Božie dary milos­ti a po­volanie. 30 Lebo tak, ako ste vy kedysi ne­pos­lúchali Boha, ale teraz ste do­siah­li milo­sr­den­stvo pre ich ne­pos­lušnosť, 31 tak aj títo teraz upad­li do ne­pos­lušnos­ti, aby sa vám do­stalo milo­sr­den­stvo, aby aj oni do­siah­li milo­sr­den­stvo. 32 Boh totiž všet­kých spolu uzav­rel do ne­pos­lušnos­ti, aby sa nad všet­kými zľutoval. 33 Ó, hĺb­ka Božieho bohat­stva, múd­ros­ti a po­znania! Aké ne­pochopiteľné sú jeho súdy a aké ne­vys­pytateľné jeho ces­ty. 34 Veď kto po­znal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho rad­com? 35 Alebo kto mu vo­pred niečo dal, aby mu to musel vrátiť? 36 Veď od neho, pro­stred­níc­tvom neho a pre neho je všet­ko, jemu sláva naveky. Amen.