Ekumenický › Plač › 5

Plač

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Piaty nárek1 Spomeň si, Hos­podin, čo sa s nami stalo, po­zri a viď našu po­tupu! 2 Naše dedičs­tvo do­stali cudzin­ci, naše domy cudzozem­ci. 3 Stali sme sa sirotami bez ot­ca, naše mat­ky sú ako vdovy. 4 Vlast­nú vodu pijeme za peniaze, vlast­né drevo do­stávame za po­platok. 5 S jarmom na šiji nás prena­sledujú, sme unavení, ne­máme po­koja. 6 Egyp­tu sme podávali ruku, aj Asýrii, aby sme sa na­sýtili chleba. 7 Naši ot­covia hrešili a niet ich. My pykáme za ich pre­vinenia. 8 Vlád­nu nám ot­roci, niet ni­koho, kto by nás vy­tr­hol z ich ruky. 9 S nasadením života si ob­starávame chlieb, ohrozovaní mečom z púšte. 10 Ako pop­ras­kaná pec je naša koža od horúčky z hladu. 11 Zhanobené boli ženy na Si­one i pan­ny v judských mes­tách. 12 Vlast­nými rukami vešali kniežatá, star­com ne­prejavili úc­tu. 13 Mláden­ci nosia žar­nov a chlap­ci sa po­tkýnajú pod ná­kladom dreva. 14 Star­ci pre­stali za­sadať v bráne a mláden­ci pre­berať na strunách. 15 Naše srd­ce sa pre­stalo radovať, na smútok sa pre­menil náš tanec. 16 Spad­la nám koruna z hlavy, beda nám, lebo sme zhrešili. 17 Od toh­to nám za­md­lelo srd­ce, z toho všet­kého nám po­tem­nel zrak, 18 kvôli vr­chu Si­on, ktorý je spus­tošený a pre­háňajú sa po ňom líšky. 19 Ty, Hos­podin, tróniš naveky, tvoj trón tr­vá z pokolenia na po­kolenie. 20 Prečo na nás stále za­búdaš a opúšťaš nás na dl­hý čas? 21 Pri­veď nás opäť k sebe, Hos­podin, a my sa vrátime. Ob­nov naše dni ako boli od­dáv­na. 22 Azda si nás ú­pl­ne za­vr­hol? Tak veľmi sa hneváš na nás?