Ekumenický4. Mojžišova32

4. Mojžišova

Numeri

Rozdelenie Zajordánska1 Rúbenov­ci a Gádov­ci mali veľmi počet­né stáda. Keď uvideli krajinu Jázer a Gileád a zis­tili, že je to vhod­né mies­to pre stáda, 2 Gádov­ci a Rúbenov­ci prišli k Mojžišovi a kňazovi Eleazárovi, ako aj ku kniežatám po­spolitos­ti a po­vedali: 3 Atarót, Dibón, Jázer, Nim­rá, Chešbón, Eleále, Sebám, Nebó a Beón, 4 teda krajina, ktorú Hos­podin dobyl pred zrakom po­spolitos­ti Iz­raelitov, je krajina na­ozaj vhod­ná pre stáda; a tvoji služob­níci majú stáda. 5 Po­tom po­vedali: Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech sa táto krajina stane vlast­níc­tvom tvojich služob­níkov. Ne­veď nás cez Jor­dán. 6 Mojžiš po­vedal Gádov­com a Rúbenov­com: Vaši bratia majú bojovať a vy chcete zo­stať tu? 7 Prečo beriete Iz­raelitom od­vahu prej­sť do krajiny, ktorú im dal Hos­podin? 8 Podob­ne robili aj vaši ot­covia, keď som ich po­slal z Kádeš-Bar­ney pre­skúmať krajinu. 9 Došli až do údolia Eškól, pre­skúmali krajinu, po­tom však Iz­raelitov na­toľko znechutili, že nech­celi ísť do krajiny, ktorú im dal Hos­podin. 10 V ten deň sa Hos­podin roz­hneval a za­prisahal sa: 11 Muži, ktorí vy­šli z Egypta ako dvad­saťroční a starší, ne­uvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi, pre­tože sa ú­pl­ne ne­od­dali Hos­podinovi, 12 ok­rem Keniz­zeja Káleba, syna Jefun­neho, a Jozuu, syna Núna, lebo oni sa cel­kom od­dali Hos­podinovi. 13 Vtedy sa Hos­podin na Iz­raelitov veľmi roz­hneval a štyrid­sať rokov ich nechal blúdiť po púšti, kým ne­vyhynulo celé po­kolenie, ktoré robilo to, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi. 14 Na­mies­to ot­cov ste teraz prišli vy, po­tom­stvo hriešnych mužov, aby sa Hos­podin na Iz­raelitov ešte viac roz­hneval. 15 Ak sa od neho od­vrátite, nechá ich ešte dl­hšie na púšti a vy všetok ten­to ľud pri­vediete do záhuby. 16 Pri­stúpili k Mojžišovi a po­vedali: Po­stavíme len ohrady pre stáda a mes­tá pre svoje rodiny. 17 Sami sa však rých­lo vy­zb­rojíme, aby sme moh­li ísť v čele Iz­raelitov, kým ich nedovedieme na ich mies­to. Naše deti však zo­stanú v mestách, opev­nených proti obyvateľom tej­to krajiny. 18 Do svojich domov sa ne­vrátime, kým každý Iz­raelita nedos­tane svoje dedičné vlast­níc­tvo. 19 Nerobíme si nárok na dedičs­tvo s nimi za Jor­dánom, keďže nám pri­padá dedičs­tvo z východnej strany Jor­dána. 20 Mojžiš im po­vedal: Ak na­ozaj do­držíte toto slovo, ak sa pred Hos­podinom vy­zb­rojíte do boja 21 a všet­ci vy­zb­rojení prej­dete pred Hos­podinom cez Jor­dán, keď Hos­podin vy­ženie spred seba svojich ne­priateľov, 22 ak bude krajina pred Hos­podinom pod­manená, len po­tom sa vrátite a pred Hos­podinom a Iz­raelom budete bez viny. Po­tom bude táto krajina vaším vlast­níc­tvom pred Hos­podinom. 23 No ak to ne­urobíte, pre­hrešíte sa proti Hos­podinovi. Vedz­te, že váš hriech vás za­stih­ne. 24 Stavaj­te si teda mes­tá pre svoje deti a ohrady pre svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste sľúbili. 25 Nato Gádov­ci a Rúbenov­ci po­vedali Mojžišovi: Pane, tvoji sluhovia urobia, ako roz­kážeš. 26 Naše deti, ženy, stáda i všetok dobytok zo­stanú tu, v gileádskych mes­tách, 27 ale všet­ci tvoji služob­níci prej­dú vy­zb­rojení pred Hos­podinom do boja, ako káže náš pán. 28 Po­tom dal Mojžiš roz­kaz kňazovi Eleazárovi, Jozu­ovi, synovi Núna, a náčel­níkom ot­cov­ských rodov v kmeňoch Iz­raelitov. 29 Po­vedal im: Ak všet­ci Gádov­ci a Rúbenov­ci vy­zb­rojení pred Hos­podinom do boja pre­kročia Jor­dán a keď si pod­maníte krajinu, po­tom im odo­vzdáte územie Gileádu do dedičného vlast­níc­tva. 30 No ak ozb­rojen­ci ne­pôj­du s vami do boja, po­tom nech do­stanú vlast­níc­tvo medzi vami v Kanaáne. 31 Gádov­ci a Rúbenov­ci od­povedali: Urobíme, ako Hos­podin pri­kázal tvojim služob­níkom. 32 Vy­zb­rojení prej­deme pred Hos­podinom do Kanaánu, aby nám zo­stalo dedičné vlast­níc­tvo za Jor­dánom. 33 Mojžiš teda kráľov­stvo amorej­ského kráľa Síchona, kráľov­stvo bášan­ského kráľa Óga, celú tú krajinu s jej mes­tami i územím okolo nich dal Gádov­com, Rúbenov­com a polo­vici kmeňa Jozefov­ho syna Menaššeho. 34 Po­tom Gádov­ci znova vy­stavili Dibón, Atarót, Aróer, 35 Atarót-Šófan, Jázer, Jog­behu, 36 Bét-Nim­ru a Bét-Háran, opev­nené mes­tá a ohrady pre ov­ce. 37 Rúbenov­ci znova po­stavili Chešbón, Eleále, Kir­jatajim, 38 Nebó a Baál-Meón, ich mená boli zmenené, a Sib­mu. Mes­tám, ktoré po­stavili, dali totiž nové mená. 39 Synovia Makíra, syna Menaššeho, tiah­li do Gileádu, pod­manili si ho a vy­hnali Amorejčanov, ktorí tam bývali. 40 Mojžiš pri­delil Gileád Menaššeho synovi Makírovi a ten sa tam usadil. 41 Aj Jaír, syn Menaššeho, vy­tiahol do boja, ob­sadil ich stanové dediny a na­zval ich Jaírove dediny. 42 Aj Nóbach vy­tiahol, ob­sadil Kenát a jeho dediny a po­menoval ich podľa svoj­ho mena Nóbach.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček