EkumenickýNehemiáš9

Nehemiáš

Kajúca modlitba ľudu1 Na dvad­siaty štvr­tý deň toho is­tého mesiaca sa Iz­raeliti zhromaždili. Ob­lečení do vrecoviny a po­sypaní zemou sa pos­tili. 2 Po­tom­kovia Iz­raela sa od­delili od všet­kých cudzin­cov, po­stavili sa a vy­znávali svoje hriechy aj pre­vinenia svojich ot­cov. 3 Po­vs­tali na svojich mies­tach, keď štvr­tinu dňa čítali v knihe zákona Hos­podina, svoj­ho Boha, a štvr­tinu dňa sa vy­znávali a klaňali Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 4 Po­tom sa Jéšua, Báni, Kad­míel, Šeban­ja, Bun­ni, Šéreb­ja, Báni a Kenáni po­stavili na stupienok pre levitov a hlas­no vzývali Hos­podina, svoj­ho Boha. 5 Leviti Jéšua, Kad­míel, Báni, Chašab­neja, Šéreb­ja, Hódija, Šeban­ja a Petach­ja po­vedali: Po­vs­taňte, dob­rorečte Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, od vekov až naveky! Nech dob­rorečia tvoj­mu sláv­nemu menu, ktoré je vy­výšené nad každé dob­rorečenie a chválu. 6 Ty si jediný, Hos­podin, ty si stvoril nebesia, nebesia nebies a všet­ky ich zá­stupy, zem a všet­ko, čo je na nej, moria i všet­ko, čo je v nich. Ty všet­kému dávaš život a nebes­ké zá­stupy sa ti klaňajú. 7 Ty, Hos­podin, si Boh, ktorý si vy­volil Ab­ráma, vy­viedol si ho z Úru Chal­dejov a dal si mu meno Ab­rahám. 8 Keď si zis­til, že jeho srd­ce je ti ver­né, uzav­rel si s ním zmluvu, že krajinu Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Periz­zejov, Jebúsejov a Gir­gášejov dáš jeho po­tom­stvu. Do­držal si svoje slovo, lebo si spravod­livý. 9 Videl si biedu našich ot­cov v Egypte, vy­počul si ich volanie o pomoc pri Čer­venom mori. 10 Urobil si znamenia a divy na faraónovi, na všet­kých jeho služob­níkoch i na celom ľude jeho krajiny, pre­tože si vedel, že sa voči nim správajú spup­ne. Tým si si urobil meno, aké máš do­dnes. 11 Roz­delil si pred nimi more a upro­stred mora prešli po suchu, ale ich prena­sledovateľov si vr­hol do hl­bín ako kameň do roz­búrených vôd. 12 Vo dne si ich vodil ob­lakovým stĺpom a oh­nivým stĺpom v noci, aby si im os­vetľoval ces­tu, ktorou mali ísť. 13 Zo­stúpil si na vrch Sinaj, hovoril si s nimi z neba a dal si im správ­ne nariadenia, spoľah­livé zákony, dob­ré ustanovenia a pri­kázania. 14 Obo­známil si ich so svojím svätým dňom sobot­ného od­počin­ku a dal si im pro­stred­níc­tvom svoj­ho služob­níka Mojžiša pri­kázania, ustanovenia a zákony. 15 Dal si im chlieb z neba, keď tr­peli hladom, aj vodu si vy­viedol zo skaly, keď boli smäd­ní. Kázal si im, aby išli a za­brali do vlast­níc­tva krajinu, o ktorej si so zdvi­hnutou rukou pri­sahal, že im ju dáš. 16 Avšak oni, naši ot­covia, spyšneli, za­tvr­dili sa a ne­počúvali tvoje príkazy, 17 nech­celi ťa po­slúchať a ne­pamätali na tvoje pred­iv­né skut­ky, ktoré si konal s nimi. Za­tvr­dili si šije, vzali si do hlavy, že sa vrátia do svoj­ho ot­roc­tva v Egypte. Ty si však Boh, ktorý od­púšťa, ktorý je milos­tivý a milo­sr­d­ný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti, a tak si ich ne­opus­til. 18 Hoci si od­liali podobu teľaťa a po­vedali: Toto je tvoj boh, ktorý ťa vy­viedol z Egypta! a hoci sa do­púšťali veľkého rúhania, 19 ty si ich vo svojom pre­veľkom milo­sr­den­stve ne­opus­til na púšti. Ob­lakový stĺp od nich ne­od­stúpil vo dne, ale viedol ich ces­tou, ani oh­nivý stĺp v noci, lež os­vetľoval im ces­tu, ktorou mali ísť. 20 Dal si im svoj­ho dob­rého Ducha, aby ich pri­viedol k rozumu. Ich ús­tam si ne­odop­rel svoju man­nu a dal si im vodu, keď mali smäd. 21 Štyrid­sať rokov si ich opat­roval na púšti, ne­mali nedos­tatok. Plášte sa im nezod­rali ani nohy im ne­opuch­li. 22 Dal si im kráľov­stvá a národy, roz­delil si im ich až po okraj a oni za­brali krajinu Síchona, krajinu chešbón­skeho kráľa i krajinu bášan­ského kráľa Óga. 23 Rozm­nožil si ich synov ako nebes­ké hviez­dy a vo­viedol si ich do krajiny, o ktorej si pri­sľúbil ich ot­com, že voj­dú do nej a za­berú ju do vlast­níc­tva. 24 Synovia vošli, za­brali do vlast­níc­tva krajinu a ty si pred nimi po­koril obyvateľov krajiny, Kanaánčanov, a vy­dal si im do rúk ich kráľov a národy krajiny, aby s nimi naložili, ako sa im páčilo. 25 Ob­sadili opev­nené mes­tá a úrod­nú pôdu, za­brali príbyt­ky pl­né dob­rých vecí, vy­kopané stud­ne, vinice, olivové sady a množs­tvo ovoc­ných stromov. Jed­li, na­sýtili sa, stučneli a užívali si vďaka tvojej veľkej dob­rote. 26 No spriečili sa, vzbúrili sa proti tebe, tvoj zákon za­vr­h­li a po­v­raždili tvojich prorokov, ktorí ich na­bádali, aby sa na­vrátili k tebe. Do­púšťali sa veľkého rúhania. 27 Pre­to si ich vy­dal na­pos­pas protiv­níkom a tí ich sužovali. Keď vo chvíľach súženia volali k tebe o pomoc, ty si ich vy­počul z nebies. Podľa svoj­ho veľkého milo­sr­den­stva si im dával zá­chran­cov, ktorí ich vy­slobodzovali z rúk ich protiv­níkov. 28 Len čo si vy­dých­li, opäť páchali, čo sa ti ne­páči. Keď si ich vy­dal na­pos­pas ich ne­priateľom a tí ich prena­sledovali, znova volali k tebe. Ty si ich podľa svoj­ho milo­sr­den­stva vy­počul z neba a mnohok­rát vy­slobodil. 29 Na­pomínal si ich, aby sa vrátili k tvojmu zákonu, ale oni spyšneli, ne­pos­lúchali tvoje pri­kázania a hrešili proti tvojim práv­nym pred­pisom, ktorých do­držiavaním človek žije. No oni vzdorovito myk­li plecami, za­tvr­dili sa a ne­pos­lúchali. 30 Veľa rokov si k nim bol zhovievavý, na­pomínal si ich svojím Duchom pro­stred­níc­tvom svojich prorokov, no ne­pos­lúchali, a pre­to si ich vy­dal do rúk národov krajín. 31 Avšak pre svoje hoj­né milo­sr­den­stvo si s nimi ne­skon­coval, ani si ich ne­opus­til, lebo ty si milos­tivý a milo­sr­d­ný Boh. 32 Teraz však, Bože náš, veľký, moc­ný a hroz­ný Bože, ktorý za­chovávaš zmluvu a priazeň, ne­pod­ceňuj všet­ky út­rapy, ktoré za­stih­li nás, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, našich prorokov, našich ot­cov a všetok tvoj ľud od čias asýr­skych kráľov až do­dnes. 33 Ty si spravod­livý vo všet­kom, čo nás za­stih­lo, lebo ty si konal ver­ne, ale my sme si počínali bez­božne. 34 Naši králi, naše kniežatá, naši kňazi a naši ot­covia ne­pl­nili tvoj zákon, ned­bali na tvoje príkazy a na tvoje výs­trahy, ktorými si ich varoval. 35 Vo svojom kráľov­stve na­priek mnohým tvojim dob­ro­deniam, ktoré si im pre­ukazoval, a v rozľahlej úrod­nej krajine, ktorú si im dal, ti ne­slúžili, ani sa ne­od­vrátili od svojich zlých skut­kov. 36 Hľa, my sme dnes ot­rok­mi. V krajine, ktorú si dal našim ot­com, aby požívali jej ovocie a jej dob­ré veci, hľa, v tej sme ot­rok­mi. 37 Jej hoj­ná úroda pat­rí kráľom, ktorých si ustanovil nad nami za naše hriechy. Tí podľa svojej ľubovôle panujú nad našimi telami aj nad naším dobyt­kom. Sme vo veľkom súžení.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček